Život zboru

Dištriktuálny deň v Poprade

Zverejnený

Poprad 16. 9. 2018 – Zúčastnili sme sa Dištriktuálneho dňa v Poprade. Symbolicky v Poprade – v meste, odkiaľ zo železničnej stanice odišiel prvý transport židovských žien a dievčat do koncentračných táborov – sa konal Deň zmierenia, tohtoročný Deň Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Viac ako 2 500 účastníkov myslelo na pohnuté „osmičkové“ roky 1938 a 1968, najmä na prenasledovanie židovských obyvateľov a obete komunistického režimu.

Už kedysi biskup Vladimír Pavel Čobrda, väznený fašistami aj komunistami, mal vo svojom programe potrebu ospravedlnenia sa všetkým obetiam holokaustu, ale februárové udalosti 1948 mu jeho snahy prekazili. Jeho sen čiastočne naplnil Deň zmierenia v nedeľu 16. augusta 2018 v športovej hale Aréna Poprad.

Primátor mesta Poprad Jozef Švagerko je vďačný za to, že Dištriktuálny deň práve z Popradu vyslal historické posolstvo: „Žijeme dobu, z ktorej sa vytráca ľudskosť a bezprostrednosť. Deň zmierenia je dňom, kedy by sme mali byť pripravení zastaviť sa – pozrieť sa zoči-voči ľuďom, situáciám či udalostiam a zaujať postoj. Mali by sme byť pripravení priznať chyby, poprosiť o zmierenie a odpustenie.“

Má zmysel prehodnocovať skutky, ktoré sa udiali v 20. storočí a nemáme na nich osobný podiel? Biskup Východného dištriktu Slavomír Sabol je presvedčený, že je to dôležité, pretože  podobné myslenie, žiaľ, rezonuje aj dnes: „… aj keď nemáme naoko nič spoločné s hriechmi otcov v minulosti, predsa aj u nás sa musí zmeniť myslenie, aby sme chybu otcov viacej neopakovali. Aj keď väčšina v našej spoločnosti nepatrí k tým, čo posielali židovských spoluobčanov do plynu, predsa je zarážajúce, že aj v súčasnosti sa nájdu ľudia, ktorí popierajú holokaust, strhávajú veľký sedemramenný svietnik (Chanuku) pred synagógou v Košiciach a vykrikujú antisemitské heslá. Taktiež sa môžem hrdiť, že nie som ŠTB-ák, ale ich praktiky hravo používam k ohováraniu iných i v sebapresadzovaní v práci. Nepoznáme také praktiky v spoločnosti, ba i v cirkvi  aj dnes? Minulosť sa nás týka. Je v nás, participujeme na nej. Preto ak chceme meniť svet, musíme sa zmeniť sami.“

Spovedi a prisluhovaniu sviatosti Večere Pánovej predchádzalo tzv. Stretnutie pri kríži. Predstavitelia evanjelických duchovných prečítali Spoločné vyhlásenie, ktoré pre Deň zmierenia pripravil renomovaný historik a bibliograf Miloš Kovačka. Vyhlásenie je vyjadrením vďačnosti, ale aj pokánia za krivdy spôsobené obetiam totalitných režimov. Keď odzneli jednotlivé pasáže, nasledoval symbolický akt ich uloženia pod Kristov kríž spolu s bielymi kameňmi – symbolmi ťarchy viny a prežitej bolesti.

Na adresu židovským spoluobčanov, ktorí boli zo Slovenska deportovaní z viac ako dvoch tretín, Vyhlásenie uvádza: „Sme presvedčení, že toto všetko sa nemalo stať, poškodilo to nielen naše meno, naše svedomie, ale sťažilo to hlavné, čo je naším poslaním –  a to je kresťanstvo pevné v nasledovaní Pána Ježiša Krista v láske k ľuďom a všetkým sveta národom. Prijmite, prosíme, vážení židovskí spoluobčania, slovo ospravedlnenia a ruku zmierenia. Vyznávame a sme presvedčení, že niečo podobné sa z našej evanjelickej strany viac nestane. Veríme, že naše vzťahy budú budované a rozvíjané v úcte, podľa slov Písma v Desatore, ktoré vám i nám zakazuje vraždiť, krivo svedčiť a siahnuť na dom či majetok svojich blížnych. Šalom! Pokoj vám i nám, židovskí priatelia, starší bratia a sestry vo viere!“

Podpredseda Ústredného zväzu židovskej náboženskej obce Richard Duda chcel svojou prítomnosťou na Dni zmierenia vyjadriť vďaku za tento prejav ľudskosti: „Výzva na zmierenie prichádza vo viac než symbolickom období – medzi dvoma najväčšími židovskými sviatkami, medzi Novým rokom a Dňom zmierenia, Jom Kippur. Je to obdobie, kedy sa každý príslušník židovského národa snaží o sebareflexiu, premýšľa nad vlastnými chybami, pomýlenými krokmi, prešľapmi a žiada blížneho o odpustenie. Je to očistný proces, ktorého výsledkom je čistá myseľ jednotlivca. Lepšia spoločnosť, krajší svet … Výzvu na zmierenie z úst predstaviteľov evanjelickej cirkvi si nesmierne vážime, lebo cítime, že sme členmi jednej rodiny – rodiny slušných ľudí. Vaše gesto je o to cennejšie, že nie je doplnené o spojku ‚ale‘, teda sa nesnažíte o relativizáciu dejinných udalostí, či ich zľahčovanie. Aj vďaka vám dá slovenský národ jedného dňa hrubú čiaru za temným obdobím, ktorým prešiel a zaradí sa  medzi sebavedomé moderné a uznávané európske národy.“

K iniciátorom myšlienky Dňa zmierenia a vzácnym hosťom patril aj reverend Dušan Tóth, evanjelický farár, bývalý redaktor Slovenského rozhlasu, ktorý v roku 1968 s rodinou emigroval do Kanady. V kontakte so Slovenskom zostal prostredníctvom rozhlasového vysielania Slobodná Európa, za čo ho vtedajšia politická vrchnosť odsúdila na desať rokov väzenia v neprítomnosti a odobratie štátneho občianstva za údajnú provokáciu a snahy zvrátiť pokojné budovanie socializmu. „Vyškrtli nás z národa, no dnes nás už vyškrtnúť nemôžu. Lebo ak my budeme mlčať, kamene budú hovoriť a nevinné obete nás budú žalovať zo zbabelosti, že sme sa nedokázali postaviť na stranu pravdy a spravodlivosti, aj v mene tých, ktorí už hovoriť nemôžu,“ uviedol v príhovore reverend Tóth.

Príbeh rodiny Tóthových, ako aj osudy ďalších rodín, ktoré emigrovali po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy z ČSSR, v týchto dňoch ožívajú na doskách bratislavského divadla GUnaGU pod názvom Horúce leto ’68, so Zuzanou Krónerovou v hlavnej úlohe.

Pozvanie na Deň zmierenia prijali aj ďalší hostia: Ján Hroboň – novozvolený biskup Západného dištriktu, Stanislav Pientak – emeritný biskup Sliezskej cirkvi evanjelickej, Dr. Pál Lackner – emeritný vojenský biskup maďarskej evanjelickej cirkvi a Igor Mišina – emeritný biskup Východného dištriktu ECAV.

Liturgiu na bohoslužbách hudobne sprevádzala KVD – Kapela Východného dištriktu. Ich súčasťou bolo požehnanie detí, spoveď a prisluhovanie sviatosti Večere Pánovej s hudobnými vstupmi Celoslovenského ekumenického speváckeho zboru a komorného orchestra pod vedením Ewalda Danela.

Bohoslužby z Dňa zmierenia v priamom prenose odvysielala RTVS.

„Rozpomeň sa a pamätaj“ – výzva, v duchu ktorej sa niesol popoludňajší program Dištriktuálneho dňa. Zaznelo päť silných svedectiev, rozdelených do dvoch blokov – prvý sa týkal perzekúcií a holokaustu za 2. svetovej vojny, druhý prenasledovania cirkvi za komunizmu.  Na DD v Poprade sa osobne zúčastnila Emília Dérerová, dcéra evanjelického farára Júliusa Dérera, ktorý v sirotinci a internátnej škole v Modre za vojny ukrýval židovské deti. Juditu Prokopyovú rod. Lichtensteinovú (88), ktorá sa narodila v židovskej rodine, pred deportáciami zachránilo vysoké výkupné a neskôr úkryt v bunkri v Slovenskom raji. Etnografka a publicistka Daniela Hroncová-Faklová oživila spomienky na svojho starého otca, ktorý za nezištnú pomoc Židom zomrel v nemeckom koncentračnom tábore. Dojímavé svedectvo o svojom otcovi evanjelickom farárovi Samuelovi Velebnom – vzatom do Tábora nútených prác, neskôr odsúdenom a väznenom pre slovo Božie – prezentoval jeho syn Samuel Velebný. Blok osobných príbehov uzavrel Ľubor Dlháň, syn evanjelického farára Štefana Dlháňa – komunisti ho prenasledovali a odňali mu štátny súhlas k výkonu duchovnej služby. Jednotlivým príbehom predchádzali krátke historické exkurzy k obdobiu nacizmu a komunizmu s dopadom na život cirkvi.

Atmosféru umocnili hudobné vstupy Celoslovenského ekumenického speváckeho zboru pod vedením dirigenta Ewalda Danela a komorného orchestra.  Program moderovala redaktorka RTVS Dagmar Mozolová, ktorá za rozhlasovú reláciu Encyklopédia spravodlivých získala prestížne ocenenie „Krištáľové krídlo“. V závere Viola Fronková, bývala tajomníčka prvého porevolučného evanjelického generálneho biskupa, väzneného komunistami – Pavla Uhorskaia – prezentovala druhú časť knihy Cirkev v útlaku, ktorá je pripravená do tlače. V závere zaznela pieseň Smieť žiť pre Krista, hymna tajnej podzemnej evanjelickej cirkvi.

Zdroj: https://www.topky.sk/cl/10/1738775/Den-zmierenia–V-Poprade-sa-zisli-stovky-ludi–aby-sa-ospravedlnili