V 1. adventnú nedeľu sme v našom cirkevnom zbore slávili Pamiatku posvätenia chrámu. Pripomenuli sme si hneď dve významné jubileá: 117 rokov od posvätenia súčasného chrámu, ktorý bol vystavaný po požiari v roku 1907, a zároveň 240 rokov od postavenia pôvodného tolerančného chrámu, stojaceho na tom istom mieste.

Na slávnostné služby Božie sme pozvali aj bratov a sestry z cirkevných zborov, ktoré kedysi tvorili jeden spoločný cirkevný zbor: Liptovskú Porúbku, Liptovský Ondrej a Závažnú Porubu. Spolu s delegáciami prišli aj ich duchovní pastieri a dozorcovia: pani seniorka Katarína Hudáková s bratom dozorcom Jánom Uličným, sestra farárka Eva Germanová s pánom dozorcom Jozefom Hrabovským a brat farár Michal Belanji so sestrami a bratmi zo svojho cirkevného zboru.

Medzi hosťami bol aj brat farár Vladimír Pavlík, ktorý dlhé roky pôsobil v cirkevnom zbore Závažná Poruba a v príhovore s úsmevom spomenul, že do chrámu v Liptovskom Jáne prichádzal už v mladosti.

Samosprávu zastupovali starosta Liptovského Jána Roman Vajs, starostka Podturne Ivona Vejová a zástupca starostu Závažnej Poruby Dušan Migaľa.

Z histórie chrámu

Počas služieb Božích prečítal Ján Paciga historickú pripomienku o začiatkoch nášho cirkevného zboru.

Za ťažkých čias protireformácie takmer sto rokov evanjelici v Liptovskom Jáne nemohli mať farára, učiteľa ani vlastnú faru či školu. Obnova duchovného života prišla až po vydaní Tolerančného patentu v roku 1781. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1803 bol cirkevný zbor oficiálne obnovený 21. septembra 1783, keď bol do zboru povolaný kňaz Štefan de Luck, potomok španielskych hugenotov, rodák zo Sabinova.

Služby Božie sa spočiatku konali pod šírym nebom na pozemku, kde stojí dnešný chrám. Alexander Szentiványi daroval svoju záhradu uprostred obce na stavbu chrámu. Základný kameň bol položený začiatkom októbra 1783 a už o dva roky bol kostol úplne dokončený v celkovom náklade 1944 zlatých. Na 1. adventnú nedeľu – na deň sv. Matúša – sa v ňom konali prvé služby Božie.

Chrám mal drevenú klenbu a šindľovú strechu. Oltár a kazateľňu vytvoril rezbár Samuel Lenhart z Tisovca a organ postavil Matej Janušek z Kremnice.

Michal Szentivány mladší sa počas stavby chrámu veľkodušne zaviazal, že na dvanásť rokov poskytne svoj dom v kaštieli ako priestor pre bohoslužby, bývanie pre farára aj učiteľa. Vo svojom vyhlásení uviedol:

„Ja z dobrovolného mého pohnutí… dávam dobrovolne do úplných dvanácti Roků môj Svatojánsky Dům, Dvůr… Tak do predepsaných dvanácti Roků žádnej prekážky nemám činiť, ani nebudem, ani nechcem. Na čo podpisujem a moji urozenou pečatí potvrdzujem.“

Zvesť Božieho slova

Slávnostnú kázeň mala pani seniorka Katarína Hudáková na text 3M 26,11–16. Na jeho základe sa pýtala: Načo nám je chrám Boží?

Zdôraznila, že naši predkovia nám v tomto chráme zanechali svedectvo živej viery – že Pán je blízko, Emanuel. „Ale povedzte,“ vyzvala prítomných, „je pre nás chrám tým, čím bol pre našich predchodcov? Je ním pre naše zbory tak, ako ním bol pred 240 rokmi?“

Jej slová nás viedli k zamysleniu nad tým, či aj dnes vnímame chrám ako miesto Božej blízkosti, darov a pokoja.

Hudobné vystúpenia a liturgia

Na úvod služieb Božích vystúpili deti zo Základnej školy v Liptovskom Jáne s piesňou Vytváraj a stavaj Boží dom.

Počas služieb Božích vystúpili:

• Domáci spevokol pod vedením brata farára Petra Tajáta s piesňami Prebývaš v nás a Celý život.
• Spevokol Fidelitas zo Závažnej Poruby pod vedením Kvetoslavy Antolovej s piesňami Poď a Pána chváľ a Pane môj, prosím Ťa.

Počas bohoslužieb bola prislúžená aj spoveď a Večera Pánova.

Spoločenstvo pri stole

Po skončení slávnostných služieb Božích sa pozvaní hostia zišli na spoločnom slávnostnom obede, kde pokračovali rozhovory, spomienky i budovanie bratsko-sesterského spoločenstva.

Peter Taját, ev. a. v. farár