V roku 1707 sa v Sliezsku začali diať zvláštne veci. Deti vo veku od 4 do 14 rokov sa začali zhromažďovať na určitých miestach. Schádzali sa vo veľkej zbožnosti, nezvyčajnej pre ich vek. Stretávali sa zvyčajne ráno o 7. hod, potom okolo poludnia a poobede okolo 4. hod. Spievali piesne, modlili sa za slobodu viery, pokoj v krajine – svojím detským spôsobom, ale predsa plní viery a hlbokej zbožnosti. Pritom nikto z dospelých ich k tomu neinicioval, nikto z dospelých ich neviedol. Toto hnutie modlitieb detí pretrvalo niekoľko rokov. Vzbudilo pozornosť mnohých dospelých. Niektorým sa to nepáčilo, a preto sa museli premiestniť z miest a dedín na polia a lúky. Iní zase pozorovali ich stretnutia a urobili ich záznamy. A ďalší skúmali, odkiaľ sa to všetko vzalo.
Našli sa dve príčiny tohto zvláštneho a výnimočného hnutia modlitieb detí. Tou prvou príčinou boli švédske vojská. Totiž práve v tomto období boli na Sliezsku prítomné švédske vojská evanjelického kráľa Karola XII. Prebiehala švédsko-saská vojna. Viete si predstaviť vojská, tisíce mužov, ktorí ráno i večer spievali bojovú pieseň švédskeho vojska Nezúfaj stádočko malé, alebo evanjelickú hymnu Hrad prepevný, kľakali k modlitbám, počúvali slovo Božie? Iste to nesmierne pôsobilo na deti a mládež a prebúdzalo v nich ducha zbožnosti a modlitby.
Objavila sa ešte ďalšia príčina. Boli to rodiča týchto detí. Oni totižto boli tiež zvyknutí schádzať sa k stretnutiam a modliť sa, spievať piesne, čítať spoločne Božie slovo. Sliezsky ľud už oddávna bol známy svojou vrúcnou zbožnosťou a počas prenasledovania, keď sa nemohli stretávať v kostoloch, nezabudli na slovo Božie, ale robili si vo svojich domoch spoločné tajné stretnutia, kde sa modlili, čítali slovo Božie, spievali. Toto celkom určite veľmi vplývalo na deti. Keď videli nefalšovanú vieru, ktorá bola potvrdená tým, že bola v prenasledovaní, v nebezpečenstve, deti, ktoré tak rady napodobňujú dospelých, zrejme začali tieto stretnutia napodobňovať.
Priatelia, nežijeme síce vo vojnových časoch, ale stav sveta pod vplyvom koronavírusu je vážny. Nežijeme v čase náboženského prenasledovania, ale viera zažíva ťažké skúšky. Ak chceme obstáť, potrebujeme Božiu pomoc a ochranu, a k tomu sú nevyhnutné naše modlitby, aj modlitby našich detí. i netúžime mať aj my takéto zbožné deti? Nie, nemyslím na nič sektárske, škodlivé, ale na zbožné deti, ktoré by túžili chodiť do chrámu, na detskú besiedku, milovali by slovo Božie a túžili by podľa toho slova žiť? Ktoré by aj v tejto dobe vedeli, že je potrebné predovšetkým kľaknúť na kolená pred Pánom Bohom a prosiť Ho o pomoc? Myslím, že by sa nám nemohlo dostať lepšieho požehnania. Ak to chceme dosiahnuť, je nevyhnutné, aby sme deťom sami ukazovali príklad takejto úprimnej zbožnosti. Spojme sa v každej rodine a modlime sa k Pánu Bohu. Čítajme slovo Božie. Robme si domáce pobožnosti.
Peter Taját