Pane náš, Bože, Ty vieš, čo potrebujeme počuť, Ty vieš, kde sme slabí a Ty vieš, kde nás máš povzbudiť, napomenúť či posilniť. Nech Tvoje slovo nie je pre nás len zvukom, ale svetlom a silou a pokladom. Hovor, Pane, Tvoj ľud počúva! Amen.

1K 9, 24-27: ²⁴ Či neviete, že tí, čo bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli! ²⁵ A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dostali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. ²⁶ Preto ja tak bežím, nie ako na neisto; tak zápasím, nie akoby som vzduch rozrážal, ²⁷ ale ukázňujem si telo a službe ho podrobujem, aby som sám nebol nehodný, keď iným kážem.

Bratia a sestry,

Pred 81 rokmi boli oslobodené naše obce. Zajtra o 15. hodine si to budeme môcť pripomenúť pri Pamätníku. Aká to musela byť úľava! Ale keď si dnes otvoríme skutočné svedectvá tej doby, zistíme, že oslobodenie nebolo okamihom radosti a pokoja.

V Podturni prišli sovietski a československí vojaci už 31. januára 1945 o 22:30. Ale pokoj to neprinieslo. Práve naopak.

Front sa pri Liptovskom Mikuláši na deväť týždňov zastavil a Podtureň spolu s ostatnými našimi obcami sa ocitla v prifrontovom pásme, štyri až šesť kilometrov od línie bojov. Delostrelectvo, kaťuše, tanky rozmiestnené po dvoroch domov – a medzi tým obyčajní ľudia.

Pri oslobodzovaní zahynuli jedenásťročný Michal Mlynarčík a dvadsaťsedemročný Adam Fašanok, pochovaní na miestnom cintoríne. Zamrznuté telá sovietskych vojakov museli tunajší obyvatelia voziť na pohreby. Nemecké protiútoky ničili domy, matka s dcérou a Gustáv Mlynarčík zahynuli pri delostreleckom útoku. A do toho prišiel príkaz na evakuáciu. Obce sa vyprázdnili, ľudia boli nútení utekať do ďalších dedín: Vavrišova, Pribyliny, Hýb, Východnej.

Oslobodenie — to nebol prvý dych pokoja. Bola to úľava zmiešaná s bolesťou, so stratami, s nebezpečenstvom, so smrťou. Bola to brána slobody, ale otvorená cez veľké utrpenie.

A možno práve preto táto história tak presne ladí s dnešným Božím slovom. Lebo aj v Písme je pravda o tom, že sloboda neprichádza lacno. Že oslobodenie od hriechu a smrti je draho vydobyté – skrze kríž. A že Božia milosť nie je lacná ani povrchná, ale drahá. Drahá ako krv Kristova. Drahá ako sloboda, ktorú pred 81 rokmi zaplatili svojím životom ľudia v tejto doline.

A keď už hovoríme o výročiach: v stredu 4. februára uplynie 120 rokov od narodenia Dietricha Bonhoeffera, nemeckého farára a teológa, ktorý sa postavil proti nacizmu a zahynul niekoľko dní pred koncom 2. svetovej vojny v koncentračnom tábore vo Flossenbürgu. Práve sme spievali jeho pieseň Predivná moc. On napísal knižočku Nasledovanie, v ktorej vysvetľuje pojem lacná a drahá milosť. Aj on nám pripomína, že pravda, sloboda a viera nie sú lacné. Že milosť je dar – ale je to drahý dar.

1. Jeremiáš: Čím sa chváliš? Čo je tvoj cieľ?

Ako starozmluvný text sme dnes počuli slová proroka Jeremiáša. On sa nás pýta: Čím sa chváliš? Na čo si hrdý? Čo je pýcha tvojho života? Je to múdrosť? Tituly? Vzdelanie, ktoré si dosiahol? Alebo je to sila, zdravie, tvoje mocné ruky, ktorými si každý deň zabezpečuješ živobytie? Alebo je to snáď bohatstvo, ktoré si získal, korunku po korunke, euro po eure, svojou prácou, svojimi schopnosťami? To všetko sú veci, ktoré môžu byť dobré, ale nikdy nie sú dostatočné. Žiadny titul nenaučí múdro žiť. Sila, krása sa pominú. A všetky poklady sveta raz tu zanecháme. A skutočne: vlastne práve tam, pred bránami smrti sa ukazuje, aké je toto všetko márne, chvíľkové a ako nám to v tej chvíli málo pomôže.

Jeremiáš ukazuje, že pravý základ života je v inom: (Jer 9, 23) „… kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a že mňa pozná, že ja, Hospodin, preukazujem milosť, právo a spravodlivosť na zemi…“ Áno, pozrite sa, ako je lepšie Pánom Bohom sa chváliť, mať Jeho ako pýchu života. On je múdry, On je silný, On je bohatý a keď Ho poznám, je pri mne! A navyše, Pán Boh poslal svojho Syna, aby pripravil svojou obeťou na kríži cestu do neba a tam pripravil miesto pre každého, kto v Neho uveril. Preto ak je Boh pre človeka najvyššou hodnotou, potom je toto aj cieľom života. A ak mám cieľ pred očami, žijem inak. Nežijem náhodne. Nežijem len zo dňa na deň. Mám smer. Mám orientáciu. Mám zmysel.

2. Pavel: Bežte, aby ste dosiahli!

A tu máme apoštola Pavla, ktorý nám hovorí o behu.

Áno, život môže mať cieľ. Nádherný cieľ. Nie hrob, nie zabudnutie, nie koniec všetkého. Ale Božie kráľovstvo. Miesto, kde sa so mnou počíta – nie preto, že som bol výnimočný, ale preto, že Boh je milostivý.

Pavol hovorí: „Bežte tak, aby ste dosiahli.“ Akoby nám chcel povedať: Keď máš cieľ, nemôžeš kráčať len tak. Nemôžeš sa len viesť prúdom. Nemôžeš žiť len podľa nálady, len podľa pohodlia, len podľa toho, čo práve príde. Lebo to najdôležitejšie sa ti môže potichu vytratiť.

A Pavol pritvrdí ešte viac: „Každý, kto zápasí, zdržuje sa všetkého.“ A potom: „Trápim svoje telo a podrobujem ho, aby som sám nebol zavrhnutý.“

To sú tvrdé slová. A my moderní kresťania nie sme na ne zvyknutí. Lebo máme pocit: to už zaváňa moralizmom. To už znie ako: zaslúž si nebo! Ale Pavol nehovorí: „Bežte, aby vás Boh začal milovať.“ Pavol hovorí: „Boh ťa miluje! Nekonečne ťa miluje! Tak ťa miluje, že svojho Syna kvôli Tebe obetoval!“ Nie je to úžasná správa? Nedotýka sa ťa?

Keď kupec našiel poklad na poli, neobišiel ho len tak a nešiel ďalej. začal konať, zháňať peniaze, vybavovať veci, aby ten poklad získal.

Nie: pracujem, aby ma Boh prijal. Ale: pracujem, lebo Boh ma už prijal.

Aj sloboda, ktorú si pripomíname, bola vykúpená disciplínou, odvahou, obeťou. Nebola to pohodlná cesta. Bola to cesta cez strach, straty, risk.

A Bonhoeffer to povedal veľmi radikálne: „Keď Kristus človeka volá, volá ho, aby prišiel a zomrel.“ Nie zomrieť fyzicky – hoci aj to sa niekedy stalo. Ale zomrieť starému ja. Zomrieť pýche. Zomrieť sebectvu. Zomrieť pohodlnému kresťanstvu, ktoré by chcelo Pána Boha ako krúžok v nedeľu v kostole.

3. Ježiš: Nie výkon, ale milosť

A práve tu sa všetko obráti. Lebo keď počúvame Pavla hovoriť o behu, disciplíne a cieli, môže sa nám zdať, že Boh je ako tréner, ktorý si zapisuje časy a hodnotí výkony.

A do toho vstúpi Ježiš s podobenstvom o robotníkoch — a všetky naše stopky zahodí na zem. Robotníci, ktorí pracovali celý deň, aj tí, čo prišli len na hodinku, dostanú rovnakú odmenu. A my máme v tej chvíli chuť zvolať: „To nie je spravodlivé!“ Ale Ježiš sa na nás pozrie s úsmevom, ako na niekoho, kto nechápe pointu, a povie: „Ja neplatím podľa výkonu. Ja dávam podľa milosti.“ A to je pre nás evanjelium. Lebo ak by Boh platil mzdy, nikto z nás by neprežil výplatný deň.

V Božom kráľovstve sa nesúťaží. V Božom kráľovstve sa prijíma. A kto príde hoci aj na poslednú chvíľu, hoci aj s prázdnymi rukami, dostane všetko — lebo Boh dáva všetko. To je Bonhoeffer: „Milosť je zadarmo — ale je drahá.“ Je drahá, pretože Kristus zaplatil. A zaplatil draho. Je drahá, pretože si nárokuje celý môj život.

Drahá milosť znamená prestať hovoriť: „To je len maličký hriech.“ Nie, každý hriech stál Krista jeho krv. To nie je maličkosť!“

Drahá milosť znamená, odpustiť, aj keď mám sto dôvodov hnevať sa. Pretože Kristus odpustil mne.

Drahá milosť znamená prestať sa hrať na kresťana len v nedeľu. Ale otvoriť Bibliu cez týždeň, modliť sa denne aspoň 3 minúty, prísť do kostola, aj keď sa mi nechce. Dať Bohu späť kúsok času, pozornosti, lebo On mi ho dal celý.

Drahá milosť znamená aj v malých veciach konať inak ako svet. Keď druhý ohovára, ja sa nepridám. Keď je príležitosť pomôcť, neprehliadnem. Keď niekto potrebuje pozornosť, neodložím to na inokedy. Keď ma niekto nahnevá, nereagujem prvým impulzom.

5. Večera Pánova – miesto, kde sa všetko stretá

A teraz prichádzame k Večeri Pánovej. Tu sa stretá celá dnešná téma: Milosť, cieľ, nasledovanie.

Milosť je dar. Ten najväčší. K tomuto stolu neprichádzam so zásluhami ani výkonom. Prichádzam s prázdnymi rukami. Práve tu si uvedomujem, aká drahá je milosť, ktorú prijímam.

Ísť k Večeri Pánovej neznamená: môžem dovtedy smelo hrešiť, veď potom mi bude odpustené. To je presne tá lacná milosť, pred ktorou Bonhoeffer varoval. Skutočná milosť je pozvaním k novému životu. K cieľu. K smeru. K nasledovaniu.

Pri chlebe a pri kalichu vidíme cenu nášho oslobodenia. A z tohto miesta odchádzame nie len s pokojom, ale aj so smerom. S cieľom, ktorý je pred nami.

Bratia a sestry

Milosť je dar – nezaslúžený, daný z lásky. Ona nás mení. Drahá milosť dáva človeku slobodu – ale zároveň volá k nasledovaniu.

Dnes si pripomíname ľudí, ktorí pre našu slobodu položili život. A tu, pri stole Pánovom, si pripomíname Toho, ktorý položil život za všetkých. Máme cieľ: slobodu Božích detí v Božom kráľovstve. Žime teda tak, aby bolo vidieť, že máme cieľ. Že žijeme z drahej milosti. Amen.