Pane, otvárame svoje srdcia pred Tvojím slovom. Nech padne do dobrej pôdy, nech zapustí korene, nech prinesie úrodu. Daj, aby sme počuli nie len ušami, ale aj životom. Amen.

Izaiáš 58, 7-12:  ⁷ Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho, a neskrývaj sa pred svojím príbuzným. ⁸ Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš; tvoja spravodlivosť pôjde pred tebou a sláva Hospodinova pôjde za tebou. ⁹ Potom budeš volať, a Hospodin ťa vyslyší, ty budeš kričať o pomoc, a On odpovie: Tu som! Ak odstrániš jarmo zo svojho stredu, ukazovanie prstom, zlomyseľné reči, ¹⁰ ak poskytneš hladnému, po čom sám túžiš, a nasýtiš strápeného, potom zažiari tvoje svetlo v temnote a tvoja tma bude ako poludňajší jas. ¹¹ A Hospodin ťa ustavične povedie, ukojí tvoju túžbu aj vo vyprahnutom kraji; posilní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada, ako vodný prameň, ktorého vody nesklamú. ¹² A tvoji potomkovia vystavajú dávne zrúcaniny, postavíš základy pre pokolenia. Pomenujú ťa opravovateľom trhlín, obnovovateľom ulíc na bývanie

Milí priatelia, bratia a sestry,

polia sa nám opäť naplnili úrodou. Tešili sme sa, keď svietilo slnko, keď padal dážď, keď to, čo sme zasiali, vyrástlo a keď sme potom zbieralo, tešili sme sa z plných košov, debničiek a vriec. Zem vydala plody a my sme ich prijali s vďačnosťou. Dnes ďakujeme – za chlieb, za ovocie, za vôňu dozrievania.

Ďakujeme však nielen za úrodu polí a sadov. Veď dnes je čím ďalej viac ľudí, ktorí nie sú priamo spojení s poľom či záhradou, chlieb si kúpia v obchode, takisto ovocie a zeleninu, a predsa majú za čo Pánu Bohu ďakovať. Ich vďačnosť má inú podobu – vďačnosť za zdravie, ktoré im umožňuje vstávať a pracovať. Vďačnosť za ruky, ktoré môžu tvoriť, za myseľ, ktorá vie premýšľať, za prácu, ktorá dáva zmysel, za kolegov, ktorí prinášajú povzbudenie. Nie každý sadí, ale každý môže prinášať plody. Nie každý žne, ale každý môže ďakovať za to, čo mu bolo zverené. Aj ten, kto nevidí dozrievanie klasov, môže vnímať dozrievanie vzťahov, myšlienok, skutkov. A tak sa dnes stretávame – roľníci aj učitelia, záhradníci aj technici, matky, ktoré sadia lásku do detských sŕdc, starí rodičia, ktorí žnú múdrosť rokov. Každý z nás je pozvaný k vďačnosti – nie len za to, čo máme, ale aj za to, čím sa môžeme stať.

A tak sa môže javiť ako veľmi príhodný náš prečítaný úryvok z Božieho slova. On totiž hovorí o vynikajúcich podmienkach pre úrodu. Hovorí o slnku, ktoré vychádza, hovorí o zavlažovanej záhrade a o vodnom prameni, ktorého vody nikdy nesklamú. Navyše popri dobre poľnohospodárskej činnosti sa tu spomína a j vynikajúca stavebná činnosť – obnova zrúcanín, základy pre pokolenia, obnova ulíc na bývanie. To sa nám vidí ako veľmi dobrá činnosť, skutočný hospodársky zázrak. A keď sa pýtame, aká je to úroda a aké sú to obnovené budovy a mestá, zistíme, že to nie je úroda zeleniny a ovocia a nie sú to žiadne paláce, ale že tu ide predovšetkým o obnovu vzťahov, o obnovu života. Človek sa môže sám stať požehnaním a veľkou úrodou, veľkým ziskom pre iných.

V tomto je veľmi dobrým príkladom biblický Jozef, syn Jákobov, jeden z jeho dvanástich synov. Prešiel si síce krutým osudom – dostal sa ako otrok do Egypta. Ale napriek tomuto poníženiu bol s ním Pán Boh, takže neustále o ňom Biblia svedčí: všetko, čo robil, Pán Boh požehnával, všetko sa mu darilo. Prekvitala domácnosť Pótifara, u ktorého býval, zmierili sa nakoniec jeho bratia a on sám priniesol veľkú záchranu pre ľudí v Egypte aj v širokom okolí. Ako je možno nájsť takúto úrodu?

Izaiáš nám odpovedá veľmi konkrétne: „… lámať svoj chlieb hladnému a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho, a neskrývaj sa pred svojím príbuzným. Ak odstrániš jarmo zo svojho stredu, ukazovanie prstom, zlomyseľné reči, ¹ak poskytneš hladnému, po čom sám túžiš, a nasýtiš strápeného…“

Teda: neži na úkor iných, ale pre iných. Buď tu pre ľudí. Tvoj život nech je užitočný. Ži životom lásky.

A nehovor si: áno, budem myslieť na tých ľudí, ktorí trpia tam v Indonézii. Lebo tu vedľa seba máš ľudí, ktorí potrebujú tvoju pomoc. Ľahšie je milovať ľudí v Indonézii, ktorých som nikdy v živote nevidel, ako mojich súrodencov, mojich susedov, ľudí, ktorí sedia so mnou v kostole. Ale tu máme prejavovať svoju lásku.

Tu však nastáva problém – my o tomto všetkom predsa veľmi dobre vieme. To nie je nič neznáme. Vieme, že by sme tak mali žiť. Ale to nedokážeme. A preto nám tu pomáha ďalšie dobré slovo Písma, ktoré taktiež veľmi úzko súvisí s Poďakovaním za úrody, a to je Ježišovo Podobenstvo o štvorakej pôde. Tu sú obrazy 4 pôd, ktoré symbolizujú 4 ľudí. ktorý prinesie skutočnú úrodu a stane sa požehnaním? Ten, ktorý prijal Božie slovo. A to je to živé slovo o Pánovi Ježišovi: Božie slovo, že Pán Ježiš prišiel do tohto sveta, aby pomáhal všetkým tým trápiacim sa, namáhajúcim, ktorí tak túžia všetci po požehnaní a šťastnom živote, a pritom končia v sebectve a nešťastí, ktorí vedia, aké je dobré si pomáhať, ale tak málo si pomáhajú, ktorí hľadajú aj úrodu pre večný život, ale ju n nenachádzajú. A Pán Ježiš prišiel na svet, aby nám pomohol. Vyslobodzuje z otroctva hriechu, takže zrazu už človeku môže byť možné to, čo dosiaľ možné nebolo. Kto prijal Jeho slovo a uveril, že Ježiš je takýto Spasiteľ, toho Pán Ježiš oslobodzuje pre lásku. „Vtedy vyrazí tvoje svetlo ako zora… budeš ako zavlažovaná záhrada.“ (Iz 58,8.11) To je úroda, ktorú nám Boh ponúka. Nie len plné sýpky – ale plné srdce. Nie len chlieb na stole – ale chlieb života. Nie len svetlo na oblohe – ale svetlo, ktoré vyrazí ako zora – v nás.

Dnes ďakujeme – ale zároveň sa nechávame pozvať. K úrode, ktorá presahuje sezónu. K životu, ktorý bude ako zavlažovaná záhrada. K skutkom, ktoré sú plodmi ducha.

Pane, daj, aby som bol pôdou, ktorá prijíma tvoje slovo. Nech moje svetlo vyrazí ako zora. Nech som záhradou, ktorá zavlažuje suché miesta. Nech som úrodou pre druhých. Amen.

Pane, ďakujeme Ti za úrodu zeme, za slnko, ktoré svietilo, za dážď, ktorý zavlažil, za ruky, ktoré sadili, a za chvíle, keď sme mohli zbierať. Ďakujeme Ti za chlieb, za ovocie, za vôňu dozrievania.

Ale ešte viac Ti ďakujeme za úrodu, ktorú rodí Tvoje slovo. Za skutky milosrdenstva, ktoré klíčia v tichu, za svetlo, ktoré vychádza ako zora, za záhradu, ktorou sa môže stať ľudské srdce.

Prosíme Ťa: daj, aby sme boli pôdou, ktorá prijíma, aby sme lámali chlieb hladným, aby sme otvárali dvere osamelým, aby sme zaodievali nahých – slovom, pohľadom, skutkom. Nech naše svetlo nevyhasne, nech naše pramene nevyschnú, nech sme úrodou, ktorá prináša život. Amen.