Pane, ku komu pôjdeme? Ty máš slová večného života. K Tebe dnes prichádzame s prázdnymi rukami, s túžbou po nádeji a po Tvojej blízkosti. Otvor nám srdcia pre Tvoje slovo, aby sme v ňom našli útechu, istotu i smer pre svoj život. Amen.

J 10, 27-30: ²⁷ Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich poznám a nasledujú ma. ²⁸ Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky. ²⁹ Čo mi dal Otec, je väčšie ako všetko, a nikto to nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. ³⁰ Ja a Otec sme jedno.

Milá sestra, milý brat!

Veríš, že smrťou sa všetko nekončí? Veríš, že Pán Ježiš raz naozaj prinesie vzkriesenie z mŕtvych a privedie do Božieho kráľovstva? Veríš, že v Jeho kráľovstve budeme môcť žiť skutočný život? To sú vážne otázky života, pri ktorých tak túžime, aby boli pravdivé, a predsa možno pri nich aj mnohí váhame. A už vôbec: hovoriť o nich na verejnosti, s ľuďmi neveriacimi, to sa hádam nepatrí.

A predsa, keď Pán Ježiš hovorí o sebe ako Dobrom Pastierovi, ktorý dáva ovečkám večný život, hovorí to pnie v úzkom kruhu, ale pred svojimi odporcami, pred tými, ktorí Ho chceli ukameňovať. Tým ukázal, že je nesmierne potrebné, aby aj neveriaci počuli o Pánovi Ježišovi – snáď niekto uverí, ale minimálne aj oni budú počuť, čo strácajú, ak odmietajú Krista.

Toto slovo hovorí o Kristových ovciach – o tých, ktorí počúvajú Jeho hlas a nasledujú Ho. Teda nie o všetkých ľuďoch. Tieto slová sa týkajú tých, ktorí Mu patria vierou a poslušnosťou.

1. Pozrime sa, bratia a sestry, najprv do minulosti. Čo predchádzalo tomuto Božiemu ľudu? Keď Pán Ježiš hovorí: „Ja im dávam večný život,“ znamená to, že ho pôvodne títo ľudia nemali. My sa, bratia a sestry, tak radi utešujeme, ako určite človek po smrti príde do neba – a možno do neba hereckého, futbalového a pod. Ale nie je tomu tak! V Adamovi všetci ľudia zomreli a sú duchovne mŕtvi, teda bez života v Bohu! A tak to, čo tu Pán Ježiš ponúka, to nie je len nejaký zázrak vylepšenia – budeš lepší, dokonalejší, krajší. Nie, tu ide o zázrak vzkriesenia. Kristus nerobí z dobrých ľudí lepších. On robí z mŕtvych živých. Z mŕtvych hriešnikov Božie deti.

Pritom tento život nie je zásluha. Je to dar. Je v Písme sv. jeden veľmi dobrý text: (R 6, 23) „Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom.“ Človek má len smrť ako odmenu. Život je len z milosti, ako dar! A dar znamená, že si ho nezaslúžim. V podstate: nikto si nezaslúži ani pozemský život, nieto ešte večný. Ale dáva nám ho Boh z milosti, pre Pána Ježiša Krista. Bez Neho by sme všetci zahynuli. Ale vďaka Nemu žijeme nádejou Božieho kráľovstva.

Sme vďační, že Boh sa nad nami zmiloval, dal nám nový život a priviedol nás zo smrti do života.

2. Pozrime sa trochu aj na prítomnosť Božieho ľudu. „Ja im dávam večný život.“ Život sa nerovná existencia. Totiž, Biblia popisuje, že aj zatratení budú existovať. Poznáte podobenstvo o boháčovi a Lazárovi. Tam sa jasne hovorí, že po smrti chudobný Lazár aj boháč existovali. Ale iba jeden z nich mal niečo, čo skutočne možno nazvať život. Mnohí by si tak priali, aby po smrti neexistovalo nič: zomriem a už mi bude jedno, čo bude so mnou. Ale veci sa nedejú vždy podľa nášho priania. A mnohí podľa biblického svedectva budú veľmi prekvapení, že smrť nie je koncom. A preto stojí zato sa pýtať: čo bude so mnou po smrti?

„A nezahynú naveky a nikto mi ich nevytrhne z ruky.“ To je Kristova záruka úplnej istoty spásy. Nikto, žiadny človek, žiadna moc. Veriaci môžu prísť o radosť, o pokoj, ale nie o Krista. Ich spása je pevná, lebo nespočíva na ich sile, ale na Božej vernosti.

Sme vďační, že náš život nie je v našich slabých rukách, ale v rukách silného a verného Pána.

3. A pozrime sa trochu aj do budúcnosti. Tá je spojená s pojmom večný život. Večný život, to nie je len existencia bez konca. To je nekonečné spoločenstvo s Pánom Bohom. Znamená to, že život bude trvať, aj keď sa svet rozpadne. A znamená to, že to bude úžasný život, lebo to bude život s tým najúžasnejším, koho máme, s nebeským Otcom.

„Nezahynú naveky!“ To je večné bezpečie v Kristovi. Ani po tisícročiach v nebi nebude koniec: „Nikdy, nikdy, nezahynú!“

Sme vďační, že nás čaká život, ktorý sa nikdy neskončí, lebo je v spoločenstve s Ním.

Bratia a sestry, Pán Ježiš hovorí: „Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky.“ To nie sú len poetické slová, ale Božie zasľúbenie, ktoré platí aj dnes — pre každého, kto sa Mu zverí. Niektorí možno váhajú, či tomu veriť. Ale práve preto Pán Ježiš hovoril o večnom živote aj pred tými, ktorí Mu neverili – aby vedeli, čo strácajú, ak Ho odmietajú.

Ak neveríš, vieš, o čo prichádzaš – o túto istotu, o tento život, o tú ruku, ktorá drží a nikdy nepustí. Kľúčom je kríž. Kto verí v Krista, tomu patrí tento sľub: „Nezahynieš naveky, nik ťa nevytrhne z mojej ruky.“

Ak si v Kristovej ruke, si v najbezpečnejšom mieste vo vesmíre. A ak v nej ešte nie si – vedz, že On ju má stále otvorenú. Otvorenú pre teba. Aby si mohol žiť. Aby si sa raz mohol radovať z večného života, ktorý začína už tu – vo viere v Neho.

Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že si nás pozval k svojmu stolu. Ďakujeme Ti za odpustenie, ktoré si nám daroval, za nový začiatok, ktorý nám dáva Tvoja milosť, a za spoločenstvo s Tebou i medzi nami. Ďakujeme, že si nám dal jesť z chleba života a piť z kalicha spasenia, že si nás posilnil vo viere a pripomenul nám, že patríme Tebe. Pomôž nám, aby sme žili ako Tvoji, niesli ovocie Tvojej lásky a kráčali cestou pokoja.

A teraz Ťa, Pane, prosíme aj za všetkých, ktorí dnes v tichu svojho srdca myslia na svojich drahých zosnulých. Ďakujeme Ti, že si Dobrý Pastier, ktorý pozná svoje ovce a volá ich po mene. Ďakujeme Ti, že Tvoje slová sú isté, že dávaš večný život a že nikto nás nevytrhne z Tvojej ruky. Ďakujeme Ti za všetkých, ktorí pred nami kráčali vo viere, ktorí Ťa poznali, nasledovali a teraz odpočívajú v pokoji. Ďakujeme, že aj ich životy boli v Tvojich rukách a že ich nezahubila smrť, lebo veríme, že žijú v Tebe.

Prosíme Ťa dnes za všetkých, ktorí s bôľom myslia na svojich zosnulých – na rodičov, deti, manželov, priateľov, na tých, ktorých prázdne miesto ešte stále bolí. Buď ich útechou, Pane. Daj, aby spomienka nebola len smútkom, ale aj vďačnosťou a nádejou. Nauč nás veriť, že v Tebe je viac než spomienka – že v Tebe je život, ktorý nikdy nekončí.

Drž nás, Pane, pevne vo svojej ruke, aby sme sa od Teba nikdy neodtrhli. A keď raz prídu aj naše posledné chvíle, nech nás Tvoja ruka bezpečne privedie do domu Tvojho Otca, kde niet plaču ani bolesti, ale večná radosť a svetlo. Amen.