Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že nás aj dnes voláš svojím slovom. Daj nám teraz tiché a bdejúce srdcia, aby sme počuli Tvoj hlas, prijali Tvoje napomenutie i Tvoju nádej a učili sa žiť pripravení na Tvoj príchod. Amen.

Mt 25, 1-13: ¹ Vtedy bude kráľovstvo nebeské podobné desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. ² Päť z nich bolo pochabých a päť rozumných. ³ Tie pochabé si totiž vzali lampy, ale nevzali si olej; ⁴ tie rozumné si však vzali s lampami aj olej v nádobách. ⁵ Keď ženích meškal, zdriemli všetky a zaspali. ⁶ O polnoci nastal krik: Ajhľa, ženích, vyjdite mu naproti! ⁷ Vtedy prebudili sa všetky panny a pripravovali si lampy. ⁸ Tu pochabé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú! ⁹ Ale rozumné povedali: Aby potom nestačilo ani nám, ani vám? Choďte radšej k predavačom a kúpte si. ¹⁰ Keď však odišli kupovať, prišiel ženích; pripravené vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. ¹¹ Neskoršie prišli aj ostatné panny ahovorili: Pane, pane, otvor nám! ¹² Ale on odvetil: Veru vám hovorím, nepoznám vás! ¹³ Preto bdejte, lebo nepoznáte dňa ani hodiny, kedy príde Syn človeka.

Bratia a sestry,

ak nás pochváli niekto, na kom nám záleží, tak nás to vie iste veľmi potešiť. Ak nám však niekto dôležitý povie tvrdé slová, vtedy nás to môže veľmi zasiahnuť, človek zrazu rozpačito zastane a uvažuje, prečo to ten človek povedal. PJ v podobenstve označuje päť panien čakajúcich na svadbu ako múdrych a päť ako hlúpych, pochabých. A toto označenie si máme o to lepšie všimnúť, pretože vieme, že Ježišove podobenstvá sú príbehy o nás. A tak teda: čo sme, múdri alebo pochabí?

Celkom by sme sa potešili, keby sme mohli povedať: sme kresťania, boli sme pokrstení, uverili sme, chodíme na služby Božie, takže celkom určite sme tými múdrymi ľuďmi. Ale pozor! Nie je to celkom také jednoduché. Všimnite si, že tieto panny sú členkami Božieho kráľovstva! PJ predsa hovorí: Božie kráľovstvo bude podobné 10 pannám… Nie 5 múdrym pannám, ale 10. Áno, aj ony poznajú ženícha, teda PJK. Spoznali v Ňom svojho Spasiteľa. Aj ony majú od Neho pozvanie na svadbu. Majú i lampy s olejom, teda majú sv. Ducha. Lenže nakoniec predsa nevojdú.

Takže v čom je rozdiel medzi týmito pannami? Rozdiel je v tom, že keď ženích skutočne prišiel, niektorým pannám lampy svietili a ony mohli za ženíchom ísť, ale niektoré mali lampy tmavé, bez ohňa, vychladnuté, a tak nemohli urobiť za ním ani krok. My sa pýtame: čo spôsobilo medzi nimi takýto rozdiel? Boli to dve dôležité skutočnosti:

Bolo to dlhé čakanie, s akým najprv nerátali. Snáď sa nazdávali, že budú čakať zopár minút a ženích príde. Ale čakali až do najhlbšej noci. A tak to je aj v kresťanstve. Prvotní kresťania sa skutočne nazdávali, že PJ príde veľmi skoro. Očakávali jeho príchod ešte v ich časoch. Postupom času sa však ukázalo, že to nebola ani prvá generácia kresťanov, ktorá sa toho mala dožiť, ani druhá, ba ani tretia. A to čakanie pokračovalo a pokračovalo a už je také dlhé, že trvá nie jednu-dve generácie, ale desiatky ba stovky generácií. Výsledkom toho však je, že niektorí ľudia sa domnievajú, že PJ nepríde vôbec. Preto Pán hovorí: Bdejte, lebo neviete kedy Syn človeka príde.

2. Druhou dôležitou skutočnosťou bol fakt, že sa nedostatočne pripravili. Ženích predsa mal prísť večer. Nikto síce netušil, že príde až o polnoci, ale ženích zvykol dať na seba dlho čakať. A tento ženích, na ktorého čakáme, je vynikajúci. A svadba, na ktorú volá, je výnimočná. Preto aj čakanie je omnoho dlhšie! A tak príprava mala byť rozhodne lepšia! Preto Pán hovorí: Bdejte, lebo neviete kedy Syn človeka príde.

A tak keď si toto všetko spojíme, vidíme jedno: máme stále pamätať na Kristov príchod! Máme bdieť, stále na to myslieť a podľa toho sa pripravovať, lebo nevieme, či dnes-zajtra už nepríde. Aby sme potom neboli nazvaní hlúpi!

1. Pretože svadba je pripravená! PJ všetko potrebné vykonal. Na Golgote porazil Diabla a smrť. Smrť už nie je bodkou za životom. Toto podobenstvo to znázorňuje priam plasticky. Skúste si to predstaviť. Kdesi je pripravené miesto, za ktorým počuť štrnganie príborov a zvuk hudby, hlasný hovor a smiech. A vám sa zdá, že je to prelud, že to tak nemôže byť. Veď stojíte pred múrom, ktorý už mal byť koncom všetkého a za ktorým je len prázdnota. Ale tu si všimnete, že v tom múre je čosi ako dvere. Síce zvonku bez kľučky, nedajú sa otvoriť. Ale predsa dvere. Takže otvoriť ich možno len zvnútra. A tam, za nimi je nový svet. Áno, veď PJ povedal, že pre nás pripravil nádhernú budúcnosť vo svojom kráľovstve, keď povedal: (J 14,1-3) „1 Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa! 2 V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto, 3 a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja?“

PJ aj nás pripravil, keď nám, špinavých ľudí, umyl od hriechov v krste svätom. Zaobstaral nám nové svadobné rúcho ospravedlnenia a posvätenia. Nič z toho sme si nezaslúžili, ale PJ nám to sám získal. Preto Pán hovorí: Bdejte, lebo neviete kedy Syn človeka príde, aby si nás na túto svadbu zavolal.

2. Lenže čas je dlhý a tma je hlboká. O polnoci sa skutočne bez svetla nemožno ani pohnúť. Ak by niekto nemal svetlo, mohol byť ľahko podľahnúť pokušeniu myslieť si, že svetlo nikdy ani nebolo, že je to výmysel. Že skutočnosťou sú len tie nočné prízraky, ktoré sa  nám vynárajú z temnoty. Vtedy je také potrebné byť poriadne pripravený.

V jednom českom cirkevnom zbore ešte pred bitkou na Bielej hore a pred prenasledovaním evanjelikov bol farár, ktorý tušil, že môžu prísť časy, kedy bude vládnuť temnota. Preto sa rozhodol, že svojich veriacich na tieto časy pripraví. Vedel, že pripravený je ten, kto činí úprimné pokánie z hriechov, kto úprimne verí v PJ, kto sa snaží žiť svätý život a kto čaká na Jeho príchod. A aby k tomuto ľudí priviedol a aby si toto aj potom uchovali, učil ich, aby vedeli fungovať aj sami bez farára. Vedel, že je potrebné, aby pravidelne počúvali slovo Božie. Preto ich učil čítať si slovo Božie vo svojich domácnostiach. Vedel, že je veľmi potrebné pravidelne (nie raz do roka, ale každý týždeň) prichádzať na služby Božie. A čo, keď nebude farára v CZ, lebo bude vyhnaný? Tak učil ľudí, ako si robiť svoje vlastné služby Božie, biblické hodiny, učil ich modliť sa atď.

Pán farár bdel – premýšľal o tom, čo sa blíži, a urobil dôležité prípravy pre seba a pre ľudí, aby si zachovali vieru a boli pripravení. Aj títo ľudia bdeli a keď bolo ťažko, nezabudli na Pánov príchod. Aj my máme bdieť a dennodenne si pripomínať, že Pánov príchod je dnes bližšie ako včera a že pochválený bude len te, kto bude nájdený verný a pripravený. Preto Pán hovorí: Bdejte, lebo neviete kedy Syn človeka príde.

3. Temnota prišla. Ale uprostred noci, keď bude najtmavšia, vtedy zaznie hlas: Ženích prichádza. Čo budeme vtedy zháňať? Kde budeme vtedy hľadať pomoc? Na koho sa obrátime a čo budeme rýchlo robiť? Len ten, kto bude pripravený a vedomí si týchto skutočností, bude vedieť, čo bude treba: so svojimi lampami vyjsť naproti ženíchovi: Povedať Mu: Pane, tak si predsa prišiel. My sme ťa čakali až dosiaľ a Ty si nás nesklamal a splnil si svoje zasľúbenia! A Pán povie: Poďte, moji milí, so mnou na svadbu. A vtedy vojdeme sním, s naším Pánom a Spasiteľom. A duše nájdu Toho, ktorého od počiatku hľadali, a nájdeme to miesto, po ktorom sme od počiatku túžili, a vstúpime do toho sveta, ktorý sme už tu v tých najkrajších veciach a v tých najlepších snoch snívali. Preto Pán hovorí: Bdejte, lebo neviete kedy Syn človeka príde. Amen.

Pane náš, ďakujeme Ti za Tvoje slovo, ktoré nás volá k bdelosti, k vernosti a k úprimnej viere. Ty poznáš, ako ľahko zaspíme v duchovnom živote, ako rýchlo sa unavíme čakaním a ako veľmi podliehame temnotám tohto sveta. Prosíme Ťa, prebuď nás svojím Duchom a obnov v nás túžbu byť pripravení na stretnutie s Tebou.

Prosíme za vieru, ktorá vydrží aj dlhé čakanie, za nádej, ktorá nezhasne v tmavých časoch, i za lásku, ktorá zostáva živá. Nedaj, aby sme sa spoliehali na svoju múdrosť, ale na Tvoju milosť, ktorou nás obdarúvaš v krste, vo svojom slove i pri svätej Večeri Pánovej.

Pamätaj aj na tých, ktorým je ťažko bdieť: na chorých, slabých, osamelých, na tých, ktorí prežívajú skúšky viery, i na tých, ktorí zápasia s pochybnosťami. Daj im svetlo, ktoré nezhasne.

Prosíme za náš cirkevný zbor – uč nás stáť pevne v Tvojom slove, slúžiť si navzájom a byť pripravení nielen na Tvoj príchod, ale aj na každodenné povolanie k vernosti.

A keď raz zaznie hlas: „Ženích prichádza,“ prosíme, aby sme boli medzi tými, ktorí Ti s radosťou vyjdú naproti. Ty si naša nádej, naša radosť i naša budúcnosť. Amen.