Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že si prišiel ako lekár, ktorý nehľadá zdravých, ale chorých. Ty poznáš naše slabosti, únavu aj neveru. Prosíme, otvor naše srdcia, aby sme dnes nečakali na zázrak, ale uverili Tvojmu slovu, ktoré má moc uzdraviť. Buď medzi nami svojím Duchom a daj, aby Tvoje slovo prinieslo život, vieru a nádej. Amen.
J 5, 1-9: 1 Potom bol židovský sviatok a Ježiš išiel do Jeruzalema. 2 V Jeruzaleme pri Ovčej bráne bolo jazero s hebrejským menom Betezda, s piatimi prístrešiami. 3 Mnoho chorých ležalo v nich slepých, chromých, vychradnutých [ktorí čakali, až sa voda pohne, 4 lebo z času na čas anjel Pánov zostupoval na jazero a zvíril vodu; a ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, ozdravel, nech ho akákoľvek choroba trápila]. 5 I bol tam človek tridsaťosem rokov chorý. 6 Keď ho Ježiš videl ležať a poznal, že je už dlhší čas chorý; spýtal sa ho: Chceš byť zdravý? 7 Odpovedal Mu chorý: Pane, nemám nikoho, kto by ma zaniesol do jazera, keď sa voda zvíri; a dokiaľ sám prídem tam, vstúpi iný predo mnou. 8 Povedal mu Ježiš: Vstaň, vezmi si lôžko a choď! 9 Ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. A bola práve sobota.
Bratia a sestry,
miesto tohto zázraku bolo pri Betezde, pri rybníku, ktorý podľa evanjelistu ležal pri ovčom trhu, pri Ovčej bráne. Tam, kadiaľ zrejme preháňali dobytok určený pre obyvateľov Jeruzalema a kde sa možno umývali ovce, určené na predaj obetujúcim v chráme.
V časoch Spasiteľa bolo ľudské utrpenie také rozšírené, že chorí ľudia zaujali miesto, ktoré pôvodne patrilo zvieratám. Nikto sa nad tým nepohoršoval, lebo ľudská potreba má prednosť pred všetkými ohľadmi vkusu. Nemocnica má mať prednosť pred trhom s ovcami.
Aj dnes máme podobný prípad. Mnohí by si priali, aby duchovné veci mali svoje miesto iba v kostole — aby kázne, modlitby či duchovné podujatia nepatrili na námestia, do ulíc či do reštaurácií. Pomodliť sa nahlas s rodinou pri stole? Alebo zvestovať evanjelium verejne, medzi ľuďmi?
Ale, bratia a sestry, duchovné choroby nášho sveta si vyžadujú, aby sa aj tieto priestory, ktoré doteraz slúžili na iné účely, stali miestami zvestovania evanjelia a uzdravujúcej moci Ježiša Krista medzi duchovne chorými.
1. Chorý človek
Pri rybníku leží muž, tridsaťosem rokov chorý. Vidíme, že si je plne vedomý svojej choroby a priznáva ju. Nie je ako tí, ktorí sú stratení vo svojich hriechoch, ale nevedia o tom, alebo to nechcú priznať. Sú spokojní, hoci hynú.
Tento muž čakal pri rybníku na znamenie. Čakal, že sa voda pohne, že príde zázrak. A tak aj dnes mnohí čakajú — vytrvalo sa zúčastňujú na obradoch, ale čakajú, že sa im prihodí niečo výnimočné: zvláštne pohnutie, silný duchovný zážitok, mimoriadna chvíľa, videnie či hlas z neba. Alebo čakajú, že príde „vhodnejší čas“ na vieru.
No evanjelium nehovorí: „Čakaj.“ Evanjelium hovorí: „Ver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený!“
Toto „evanjelium čakania“ je síce veľmi populárne — lebo upokojuje svedomie — ale je klamlivé. Keď kazateľ zvestuje slovo o hriechu a o spáse a Božie slovo sa dotýka ľudí, diabol im šepká: „Počkaj. Niekedy neskôr.“
A tak človek čaká… a roky mu plynú medzi prstami. Koľko rokov mohol prežiť v radosti z Krista! Koľko chvíľ mohol stráviť v modlitbe, v pokoji, v blízkosti nebeského Otca! Ale namiesto toho čaká – a tým čakaním mrhá tým najdrahším, čo má – časom života.
2. Lekár
A potom prichádza Lekár – sám Pán Ježiš. Ježiš si vyvolil jedného konkrétneho človeka. Možno preto, že jeho stav bol najťažší a čakal najdlhšie zo všetkých.
Ježiš sa ho pýta: „Chceš byť uzdravený?“ Nie preto, že by to nevedel, ale aby prebudil jeho pozornosť, jeho túžbu, jeho srdce.
A potom zaznelo Jeho slovo: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď.“ Nie zjavenie, nie videnie, nie zázračné znamenie. Iba slovo, ktoré žiada poslušnosť.
Evanjelista síce nespomína vieru, ale ona je v príbehu prítomná. Lebo viera sa neukazuje slovami, ale poslušnosťou. Tento muž mohol namietať, mohol sa vysmiať, mohol sa otočiť na druhý bok. Ale on sa rozhýbal. A v tom okamihu, keď poslúchol Kristovo slovo, prenikla ho Božia moc.
Uzdravenie, ktoré Kristus vykonal, bolo dokonalé a okamžité. Dokonalé – lebo muž niesol svoje lôžko, to, čo bolo znakom bezmocnosti, sa stalo svedectvom o Božej sile. A okamžité – lebo Božia milosť nepotrebuje dlhý proces, aby človeka pozdvihla. Keď Ježiš hovorí, moc života pôsobí hneď.
3. Aplikácia
Prečo by sme aj dnes nemohli vidieť okamžité uzdravenia chorých duší? Adam padol v jednom okamihu – prečo by Kristus nemohol obnoviť človeka v jedinom okamihu?
Nóach bol zachránený v tej chvíli, keď vošiel do archy a Hospodin za ním zavrel dvere. Izraelci boli chránení v tej noci, keď pokropili dvere krvou baránka. Keď sa na púšti pozreli na medeného hada, boli uzdravení hneď, nie po mesiacoch. Umierajúci lotor bol zachránený v tej chvíli, keď počul Kristove slová. Tri tisíce na Letnice, žalárnik vo Filipis – všetci prešli zo smrti do života v jedinom okamihu viery.
Dielo spasenia je hotové. Potrebuješ očistenie – a prameň je už pripravený. Potrebuješ odev – a rúcho spravodlivosti je už ušité.
Znovuzrodenie nie je dlhodobý proces. Existuje čiara – možno ju nevidíme my, ale Boh ju vidí – čiara medzi životom a smrťou.
Keď Boh povie: „Odpúšťam ti,“ netrvá to roky ani dni. Sudca vysloví rozsudok — a obžalovaný je oslobodený. Amen.
Pane Ježiši, ďakujeme Ti, že sa aj dnes skláňaš k nám tak, ako si sa sklonil k chorému pri rybníku Betezda. Vidíš naše zranenia, naše dlhé čakanie, naše pochybnosti. Koľkokrát si nás volal a my sme odkladali odpoveď. Odpusť nám, že čakáme namiesto toho, aby sme uverili. Daj, aby sme dnes počuli Tvoje slovo: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď.“ Daj nám vieru, ktorá poslúcha, a milosť, ktorá obnovuje. Uzdrav tých, ktorí stratili nádej, a daj, aby sme všetci odišli z tohto miesta ako ľudia, ktorých si pozdvihol. Tebe patrí vďaka a chvála, náš Spasiteľ a Pán. Amen.