Pane, ďakujeme Ti za Tvoje slovo, ktoré dnes zaznieva medzi nami. Prosíme, daj nám jasnosť mysle, pokoj v duši a schopnosť prijať to, čo nám chceš povedať. Nech nás Tvoje slovo vedie, posilní a povzbudí. Amen.

Žid 10, 32-39:  ³² Rozpomeňte sa na predošlé dni, v ktorých ste boli osvietení a prestáli ste mnoho bojov utrpenia: ³³ raz hanobení, raz sužovaní boli ste (svetu) divadlom, inokedy ste spolucítili s tými, ktorých stihlo to isté. ³⁴ Veď ste spolutrpeli s väzňami a ochotne ste znášali, keď vás olupovali o majetok, lebo ste vedeli, že vy sami máte lepší, trvanlivý. ³⁵ Nestrácajte teda dôveru: čaká ju veľká odmena. ³⁶ Musíte byť vytrvalí, aby ste vyplnili vôľu Božiu a dosiahli zasľúbenie. ³⁷ Lebo ešte máličko, a príde Ten, ktorý má prísť, a nebude meškať. ³⁸ Môj spravodlivý bude žiť z viery, ak sa však zbabelo utiahol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie. ³⁹ Ale my nie sme zbabelci, aby sme zahynuli: my sme veriaci, aby sme si zachránili život.

Bratia a sestry,

niektorí ľudia môžu mať zaujímavé životné príbehy. O takých ľuďoch je potom zaujímavé rozprávať a aj kázeň založená na takých životných príbehoch môže na prvé počutie zaujať. Ale vedeli ste o tom, že aj vety môžu mať svoje zaujímavé príbehy? K jednej takej prichádzame práve dnes. Sú to slová z nášho prečítaného úryvku z Božieho slova, kde je o. i. napísané: „Môj spravodlivý bude žiť z viery.“

Tieto slová ako prvý napísal prorok Habakuk. Žije v ťažkej situácii vo svojej krajine, keď tam vládne chaos. V krajine vládne nespravodlivosť, násilie na uliciach, sudcovia sú skorumpovaní a k tomu prichádza hrozba z Babylonu. V tejto situácii Habakuk volá k Hospodinovi a pýta sa: „Dokedy, Pane? Prečo mlčíš? Prečo nechávaš bezbožných víťaziť?“ Pán Boh mu odpovie zvláštnym spôsobom. Nezastaví chaos. Naopak, ukazuje Habakukovi, že Babylon príde a dobyje Izrael. Ale hovorí: „Spravodlivý bude žiť z viery.“ Teda aj keď všetko padne, aj keď nadíde chaos, aj keď príde Babylon a všetko zoberie, máte spôsob života uprostred utrpenia: „Spravodlivý bude žiť z viery.“

O niekoľko storočí neskôr sa k tejto vete dostal apoštol Pavel. Požičal si ju od Habakuka, jej význam však máličko posunul. Nie preto, aby ju pokazil, dezinterpretoval. Práve naopak, hľadal spôsob, ako najlepšie vyjadriť, ako Pán Boh koná cez Pána Ježiša Krista svoje dielo milosti a spásy. A tak napísal v liste Rímskym túto základnú vetu, ktorá sa stala stredobodom tohto dôležitého listu: „Spravodlivý z viery bude žiť.“ V Pavlovom chápaní to však znamená, že Pán Boh ospravedlňuje veriaceho z milosti pre Krista. Teda kto verí v Pána Ježiša, toho vyhlasuje za spravodlivého. A ten vďaka tomu má život – môže žiť. Nad touto vetou si lámal hlavu Martin Luther a keď pochopil, čo to znamená „spravodlivý z viery“ – že je to človek, ktorý dostane spravodlivosť od Pána Boha, je vyhlásený za spravodlivého napriek svojim hriechom – tak povedal, že vtedy akoby sa mu otvorili brány raja.

Nuž a tu máme tretie použitie tejto vety: v Liste Židom: „Môj spravodlivý bude žiť z viery.“ Tu nemáme adresátov, ktorí by boli ohrození smrťou. Ich problémom je únava, hanba, strata majetku, sociálny tlak. Mnohí totiž sú prenasledovaní, ponižovaní, pripravujú ich o majetok, verejne sa vysmievajú, predvádzajú ich v arénach, kde ich síce nepredhadzujú divým zverom, ale vystavujú ich verejnému posmechu. A práve do tejto situácie — nie smrteľného prenasledovania, ale pomalej, vyčerpávajúcej erózie odvahy — zaznieva tá istá veta, ktorú poznáme od Habakuka a ktorú Pavol použil na vysvetlenie evanjelia: „Môj spravodlivý bude žiť z viery.“ A tu, v Liste Židom, znamená niečo trochu iné než u Habakuka a niečo trochu iné než u Pavla. Neznamená: „Ak budeš veriť, prežiješ.“ Títo ľudia prežili tak či tak. Neznamená ani: „Ak budeš veriť, nič zlé sa ti nestane.“ Zlé sa im už stalo. Tu to znamená: „Ak zostaneš vo viere, budeš žiť dobre. Budeš žiť pevne. Budeš žiť v Božej priazni. Budeš žiť smerom dopredu.“ A presne takto autor listu rozvíja túto vetu v nasledujúcich veršoch.

Keď autor Listu Židom hovorí svojim unaveným bratom a sestrám: „Nestrácajte teda dôveru,“ hovorí tým vlastne: keď sa ti nechce modliť, modli sa krátko, ale modli sa. Keď máš pocit, že Boh mlčí, neprestávaj s Ním hovoriť. Keď si sklamaný, neodhadzuj vieru ako niečo, čo už nefunguje. Dôvera sa nestráca naraz — stráca sa pomaly. A rovnako pomaly sa dá aj znovu uchopiť. Toto je prvý krok viery.

A potom dodá: „Musíte byť vytrvalí.“ To je Habakukov tón. Vernosť uprostred chaosu. Vytrvalosť neznamená hrdinstvo ani tvrdohlavosť. Vytrvalosť znamená zostať pri dobrom aj vtedy, keď to neprináša rýchle výsledky. Zostať pri spoločenstve, aj keď je to niekedy náročné. Zostať pri modlitbe, aj keď necítiš odpoveď. Zostať pri Kristovi, aj keď máš pocit, že všetko ide proti tebe. Vytrvalosť je malé, ale stabilné „áno“ každý deň.

A potom autor otvorí horizont budúcnosti: „Ešte máličko, a príde Ten, ktorý má prísť…“ Tým hovorí: nenechaj sa pohltiť tým, čo je dnes. Nezabudni, že Boh má posledné slovo, nie okolnosti. Ži tak, akoby budúcnosť bola otvorená — lebo je. Viera nie je len psychologická sila, nie je to len „vydržím to“. Viera je život v očakávaní Toho, ktorý prichádza.

A napokon zaznie veta, ktorá je možno najdôležitejšia: „Ak sa však zbabelo utiahol…“ A hneď za ňou: „Ale my nie sme zbabelci, aby sme zahynuli.“ To nie je výčitka. To nie je moralizovanie. To je pripomenutie identity. Je to slovo, ktoré dvíha človeka na nohy. Ako keby im autor povedal: „Toto nie ste vy. Vy nie ste tí, čo cúvajú. Vy ste tí, čo veria.“ Nie preto, že by boli silní. Ale preto, že Kristus je verný.

A tak autor listu hovorí veľmi prakticky: žiť z viery znamená nestratiť dôveru, nevzdať sa, nezabudnúť na budúcnosť a necúvať späť. To je život, ktorý si zachraňuje dušu. To je život, ktorý má smer. To je život, ktorý Boh nazýva „životom“.

A tu sa dotýkame aj našej adventnej témy: Boh prichádza… aby zachoval. Habakuk počul, že Boh prichádza — a zachová verných uprostred chaosu. Pavol videl, že Boh prišiel v Kristovi — aby zachoval hriešnikov. A List Židom hovorí unaveným kresťanom: Boh príde znovu — a zachová vás, aby ste nepadli, aby ste neustúpili, aby ste žili. A preto môžeme žiť z viery. Lebo Boh prichádza. A keď Boh prichádza, nie je to na našu skazu, ale na našu záchranu.

A tak, bratia a sestry, keď dnes počúvame tú starú vetu, ktorá prešla dejinami — od Habakuka, cez apoštola Pavla až po List Židom — počúvame ju nie ako teóriu, ale ako slovo pre náš život.

Habakuk ju počul uprostred chaosu. Pavol ju počul ako evanjelium o Kristovej milosti. A Židia ju počuli ako povzbudenie pre unavených ľudí, ktorí už nevládali niesť posmech a tlak okolia.

A dnes ju počujeme my. A hovorí nám to isté: „Môj spravodlivý bude žiť z viery.“ Nie zo strachu. Nie z výkonu. Nie z toho, čo si o nás myslia iní. Ale z viery — z dôvery v Krista, ktorý je verný. Preto nestrácajme dôveru. Preto vytrvajme. Preto sa nepozerajme len na dnešok, ale aj na Toho, ktorý prichádza. A preto necúvajme späť. Lebo to nie sme my. My nepatríme k tým, čo cúvajú. Nie sme zbabelci. My sme veriaci — aby sme si zachránili život. A to je evanjelium dnešného dňa. A to je cesta, na ktorú nás volá Boh. Amen.

Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti za slovo, ktoré sme dnes smeli počuť. Ďakujeme, že si nám pripomenul, čo znamená žiť z viery: nestratiť dôveru, vytrvať, nezabudnúť na budúcnosť a necúvať späť. Ty poznáš naše slabosti, únavu, strach aj chvíle, keď máme chuť ustúpiť. Prosíme, posilni nás svojou vernosťou. Daj, aby sme sa o Teba opierali vtedy, keď sami nevládzeme. Daj nám odvahu žiť dopredu, aj keď nevidíme všetko jasne. Upevni v nás istotu, že patríme k Tebe, a preto nepatríme k tým, čo cúvajú. Veď nás svojím Duchom, aby sme žili ako tí, čo veria, a tak si zachránili život. Do Tvojich rúk vkladáme seba, naše rodiny, naše spoločenstvo i všetko, čo nás čaká. Amen.