Pane náš Bože, keď sa na konci roka zastavujeme pred Tvojím slovom, prosíme Ťa o tichosť srdca a o otvorené oči. Daj, aby sme dnes nepočuli len slová, ale aby sme sa stretli s Tebou. Ty poznáš naše otázky, naše obavy aj naše túžby. Príď medzi nás, osvieť nás svojím Duchom a veď nás k pravde, ktorá dáva pokoj. Amen.

Job 42,1-6: ¹ Vtedy Jób odvetil Hospodinovi: ² Uznávam, že Ty všetko môžeš, a nijaký Tvoj zámer nemožno prekaziť. ³ Kto to bez vedomosti zastiera radu? Hovoril som o tom, čomu som nerozumel, o veciach, ktoré mi boli príliš divné a neznáme. ⁴ Vypočuj ma, prosím! Budem hovoriť, budem sa pýtať, a Ty ma pouč! ⁵ Len z chýru som počul o Tebe; ale teraz Ťa moje oko videlo. ⁶ Preto odvolávam a kajám sa v prachu a popole.

Milí bratia a milé sestry!

Koniec roka je čas, keď sa človek prirodzene zastaví. Čas otázok, bilancovania, hľadania odpovedí. A práve dnes pred sebou máme text, ktorý je plný otázok. Síce v ňom nemáme otázniky, iba Jóbove vyznania, ale predsa pozorné čítanie vyvoláva otázky. Hovorí tu totiž Jób, ten spravodlivý, bohabojný, a predsa ťažko skúšaný Jób, ktorý toľko volal k Pánu Bohu, lamentoval, zápasil. Zápasil takto pred Pánom Bohom, až kým k nemu Boh neprehovoril z búrky. A vtedy Jób vysloví slová, ktoré sme čítali: slová pokory, úžasu, a priznania vlastnej nevedomosti. Uvedomuje si, že Boh je veľký a on je malý a slabý. Sú to však slová, ktoré vyvolávajú viaceré otázky.

1. Tak napríklad Jób hovorí: „Uznávam, že Ty všetko môžeš, a nijaký Tvoj zámer nemožno prekaziť.“ Ak je to ale tak, prečo teda Boh dopúšťa zlo a nezničí ho? A keď všetko môže a nik sa Mu nepostaví do cesty, prečo nezničí rovno diabla?

2. Boh tu svojou autoritou presviedča Jóba a Jób uznáva svoju pochabosť a nevedomosť. Ale nie je tu Boh podobný oným rodičom, ktorí si nevedia rady so svojimi deťmi a preto končia s nimi diskusiu, oprú sa o svoju autoritu a zahlásia: „Musíš to robiť, lebo som to ja povedal!“

3. Jób povedal: „Hovoril som o tom, čomu som nerozumel, o veciach, ktoré mi boli príliš divné a neznáme.“ Ale keď o všetkých týchto veciach aj my hovoríme, nehovoríme podobne bláznivo aj my o veciach, ktorým nerozumieme?

Skôr, ako budeme hľadať odpovede na tieto otázky, chcem upozorniť, že Jób prichádza k svojmu vyznaniu a k svojej premene nie preto, že by mu Boh všetko vysvetlil. Nedostal odpovede na svoje otázky, nedostal teóriu o utrpení ani filozofiu o zle. Jób sa mení preto, že stretol Boha. Preto môže povedať: „Počul som o tebe len z chýru, ale teraz ťa moje oko videlo.“ To je kľúč celého príbehu. Nie vysvetlenie, ale stretnutie. Nie teória, ale prítomnosť. Nie odpovede, ale vzťah.

A v tomto sme na tom s Jóbom veľmi podobne. Aj my toho veľa nevieme. Aj my hovoríme o veciach, ktoré presahujú náš rozum. Aj my stojíme pred tajomstvom, ktoré nevieme obsiahnuť. Ale v jednom sme na tom úplne inak. Poznáme Ježiša Krista. V Ňom sa nám Boh jedinečne zjavil. V Ňom vidíme Božiu tvár, Božie srdce, Božiu lásku.

A tak ako Jób začal chápať nie vtedy, keď dostal odpovede, ale vtedy, keď stretol Boha, tak aj my začíname chápať vtedy, keď sa stretávame s Kristom. Keď Ho počúvame, keď sa s Ním rozprávame, keď Mu dôverujeme, keď s ním žijeme. Tam začína porozumenie. Nie v tom, že pochopíme všetky tajomstvá, ale v tom, že stojíme pred Bohom, ktorý sa nám dal poznať.

1. A práve tu sa dotýkame aj prvej z našich otázok. Ak Boh všetko môže, ak nič neprekazí Jeho zámer, prečo nezničí zlo a prečo nezničí rovno diabla. Odpoveď nie je v teórii, ale v tom istom, čo zmenilo Jóba – v stretnutí. Boh nezničí zlo silou, pretože by tým zničil aj všetko, čo je krehké, slobodné a schopné lásky. Keby Boh odstránil možnosť zla, odstránil by aj slobodu. Keby odstránil možnosť nelásky, zničil by aj skutočnú lásku. Keby odstránil zlo ako prekážku, odstránil by aj možnosť dôvery. Keby odstránil diabla ako protivníka, zostal by nám Boh, ktorého sa bojíme, nie Boh, ktorému veríme. Boh nechce, aby sme Ho poslúchali zo strachu, ale aby sme Ho poznali.

A preto nezvolí cestu moci, ale cestu blízkosti. Neprichádza s úderom, ale s vtelením. Neprichádza ako ten, kto všetko rozmetá, ale ako ten, kto sa nechá zraniť. V Ježišovi Kristovi Boh ukazuje, že zlo sa neporáža silou, ale vernosťou. Nie tým, že zničí nepriateľa, ale tým, že sa nechá zničiť – a predsa zostane láskou.

A tak Boh nezničí zlo okamžite, pretože nechce zničiť človeka spolu s ním. Nezničí diabla hneď, pretože nechce, aby sme Ho milovali preto, že je silnejší, ale preto, že je dobrý. A práve preto posiela Krista. Nie ako teóriu o utrpení, ale ako Boha, ktorý vstúpi do nášho utrpenia. Nie ako vysvetlenie zla, ale ako Toho, ktorý ho nesie. Nie ako Sudcu, ktorý všetko ukončí, ale ako Spasiteľa, ktorý všetko obnoví.

V Kristovi vidíme, že Boh neodpovedá na otázku „prečo je zlo“, ale odpovedá na otázku „kde je Boh, keď je zlo“. A odpoveď znie: je s nami. V tele, v krvi, v slzách, v kríži, v láske, ktorá sa nevzdá. A tam, kde je Boh s nami, tam začína nádej. Tam sa rodí porozumenie, ktoré nie je výsledkom logiky, ale dôvery. Tam sa rodí pokoj, ktorý neprichádza z vysvetlení, ale z prítomnosti. A tam sa rodí aj sila niesť to, čo nechápeme, pretože vieme, že nie sme sami.

Teda odpoveď na otázku: Je Boh všemocný? Znie: áno, pretože nič Mu nemôže zabrániť robiť skutky lásky. A či je pravda, že nič nemôže prekaziť Jeho zámery? Nuž je to pravda, pretože nič nemôže prekaziť Jeho plán spásy, ktorý koná vo svete a ktorý koná aj v tebe a vo mne. Keď On je za nás, kto proti nám?

2. A tak sa môžeme posunúť k druhej otázke. Boh tu hovorí k Jóbovi s veľkou autoritou. Hovorí z búrky, kladie otázky, na ktoré Jób nevie odpovedať, a Jób sa pred Ním skláňa. Nepodobá sa Boh rodičovi, ktorý rezignuje na trpezlivé vysvetľovanie a v krajnej situácii už len zahlási: „Musí to tak byť, lebo ma máš poslúchať“?

Nie, nie je to to isté. Slabý rodič prestáva s dieťaťom diskutovať vo chvíli, keď už nemá čo ponúknuť, keď si nevie rady. To je prejav bezmocnosti. Je to pokus udržať si autoritu, ktorá sa rozpadá.

Boh robí presný opak. On ukazuje Jóbovi, že Jób nestačí. Prestáva s ním diskutovať nie preto, že by nemal čo povedať, ale preto, že Jóbove otázky nestíhajú. Boh umlčuje Jóba preto, lebo sa mu konečne otvárajú oči. Jób sa neprepadá do strachu, ale do úžasu. Nie do hanby, ale do pokory. Nie do tmy, ale do svetla.

Boh neukazuje svoju autoritu preto, aby umlčal človeka, ale preto, aby mu ukázal, že jeho utrpenie nie je mimo Božieho pohľadu. Že svet nie je chaos. Že jeho život nie je náhoda. Že Boh nie je nepriateľ, ale Pán, ktorý drží všetko v rukách. A keď toto Jób pochopí, neprestane byť človekom, ktorý sa pýta. Prestane byť človekom, ktorý sa bojí.

A pri tejto otázke Božej autority sa môžeme na chvíľu pozrieť aj na Ježiša. On je predsa Božou tvárou medzi nami. A Ježišova autorita vyzerá úplne inak ako autorita človeka, ktorý si nevie rady. Keď Ježiš hovorí s mocou, nie je to moc, ktorá umlčuje, ale moc, ktorá uzdravuje. Keď prikazuje vetru a moru, nie je to preto, aby ukázal silu, ale aby priniesol pokoj. Keď učí, ľudia žasnú nie zo strachu, ale preto, že v Jeho slovách cítia pravdu. A keď ukazuje najväčšiu autoritu, robí to nie tým, že si ju vynucuje, ale tým, že si kľakne a umýva nohy.

Ježiš nikdy nepovie: „Musíš, lebo ja som to povedal.“ Jeho autorita znie inak: „Nasleduj ma.“ Nie preto, že sa Ho bojíme, ale preto, že Mu dôverujeme.

A práve takáto je aj Božia autorita v Jóbovi. Boh nehovorí z búrky preto, aby Jóba umlčal, ale preto, aby mu otvoril oči. Nie preto, aby ho zlomil, ale aby ho pozdvihol. Nie preto, aby ukázal svoju silu, ale aby ukázal svoju blízkosť. Jób sa neprepadá do strachu, ale do úžasu. Nie do hanby, ale do pokory. Nie do tmy, ale do svetla.

3. A napokon tretia otázka. Jób priznáva: „Hovoril som o tom, čomu som nerozumel, o veciach, ktoré mi boli príliš divné a neznáme.“ A tu sa človek nevyhne otázke: keď o týchto veciach hovoríme aj my — o Bohu, o utrpení, o zle, o živote a smrti — nehovoríme podobne bláznivo aj my o veciach, ktorým nerozumieme?

Áno, v istom zmysle áno. Aj my často hovoríme o veciach, ktoré presahujú náš rozum. Aj my sa púšťame do tajomstiev, ktoré nevieme obsiahnuť. Aj my sa niekedy snažíme vysvetliť to, čo sa vysvetliť nedá. A predsa to neznamená, že naše slová sú márne. Problém nastáva vtedy, keď sa snažíme pochopiť Boha bez Boha. Bez vzťahu s Ním. Bez skúsenosti s Ním. Práve z toho sa kajá Jób. Lebo ak chceš skutočne chápať Boha, musíš to s Ním skúsiť.

Keď hovoríš o Bohu bez toho, aby si stál pred Bohom, tvoje slová sú prázdne. Keď hovoríš o utrpení bez toho, aby si sa oprel o Krista, tvoje vysvetlenia sú tvrdé. Keď hovoríš o zle bez toho, aby si videl kríž, tvoje teórie sú studené. Ale keď stojíš pred Bohom, keď sa opieraš o Krista, keď sa necháš viesť Jeho Duchom, vtedy aj naše slová — hoci sú slabé — nesú pravdu. Nie preto, že by sme všetko pochopili, ale preto, že sme sa obrátili k Tomu, ktorý nás pozná.

A tu je krásna paralela s evanjeliom. Jób hovorí: „Teraz ťa moje oko videlo.“ Simeon hovorí: „Moje oči videli tvoje spasenie.“ Tomáš hovorí: „Pán môj a Boh môj.“ A Ježiš dodáva: „Blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili.“ To znamená, že skutočné a pravdivé pochopenie Boha môže človek nájsť v takom stretnutí, aké zažil Jób, alebo Simeon s Annou, alebo Tomáš, keď videl vzkrieseného Pána. Ale rovnocenné stretnutie je aj stretnutie vo viere — úprimný a oddaný život dôvery v Pána.

A tak, bratia a sestry, keď dnes stojíme na konci roka, môžeme spolu s Jóbom povedať: veľa veciam nerozumieme. Nevieme vysvetliť všetko zlo, všetku bolesť, všetky otázky života. Ale vieme jedno: Boh sa nám dal poznať. V Kristovi je s nami. A tam, kde je On, tam začína porozumenie, tam sa rodí pokoj, tam sa rodí nový začiatok.

Jób videl Boha v búrke. Simeon videl Boha v dieťati. Tomáš videl Boha v ranách. A my Ho vidíme vo viere. A Ježiš hovorí, že to stačí. „Blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili.“

Nech je aj náš nový rok cestou takejto viery — viery, ktorá nehľadá všetky odpovede, ale hľadá Pána. A v Ňom nachádza všetko, čo potrebuje. Amen.

Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že si Boh, ktorý sa nám dáva poznať. Ďakujeme, že si s nami v našich otázkach, v našich zápasoch aj v našich radostiach. Prosíme Ťa, aby si nás v novom roku viedol cestou viery, ktorá nehľadá všetky odpovede, ale hľadá Teba. Daj, aby sme v Tvojej blízkosti nachádzali pokoj, silu aj nádej. Zostaň s nami a požehnaj naše kroky. Amen.