Pane náš, prosíme Ťa, pomôž nám, aby sme v Tvojom slove spoznali Tvoju vôľu a prijali ju s vierou. Daj, aby nás Tvoj Duch viedol k pravde a k poslušnosti. Amen.
Ž 96, 8-10: 8 Vzdajte Hospodinovi slávu Jeho mena, prineste dar a vstúpte v Jeho nádvoria! 9 Klaňajte sa Hospodinovi vo svätej ozdobe, chvej sa pred Ním celá zem! 10 Hláste medzi pohanmi, že Hospodin je Kráľom! Skutočne: upevnená je zem a nekláti sa! On spravodlivo súdi národy.
Pozornému pozorovateľovi nemôže uniknúť, že pri Pánovi Ježišovi sa dejú zvláštne veci – nepriatelia nachádzajú cestu k sebe, ľudia vzdialení sa stávajú blízkymi. Do Izraela prichádza zahraničná delegácia, ktorá prináša dary a klania sa dieťatku. A tieto divy neskončili ukrižovaním. Viera v Hospodina, do istého času vec výlučne Izraelského národa, sa zrazu začala šíriť prudko medzi pohanov. Získalo to také rozmery, že dnes k týmto ľuďom patríme i my na Slovensku a na celom svete je viera v Hospodina rozšírená.
Ako je to možné, že príchodom Pána Ježiša Krista sa zrazu situácia mení tak, že kým dovtedy sa Židia prísne oddeľovali od ostatného sveta a bolo pre nich nemysliteľné spájať sa s nimi, priateliť, robiť takto misiu, zrazu to všetko ide, zrazu sa všetci stávajú bratmi a sestrami, zrazu prichádza zmierenie? Človek veriaci vie, že to nie je náhoda, ale že to Pán Boh učinil. Lebo takto v Pánovi Ježišovi Kristovi naplnil svoje dávne prísľuby, dávne proroctvá. Viackrát v minulosti to v Izraeli takto zaznelo ústami prorokov, na viacerých miestach v Písme to máme takto zapísané, a jedným z tých miest je aj Ž 96, kde práve Pán Boh pozýva všetkých ľudí bez rozdielu, či Židov či pohanov, či blízkych či vzdialených, aby sa Mu prišli klaňať a slúžiť Mu. Tieto udalosti sú práve naplnením Božích zasľúbení. Ten najväčší rozmach cirkvi, to najväčšie šírenie, ten najprudší nárast cirkev zažívala nie v dobách veľkej moci a vojenskej sily, ale v dobách pokory, prenasledovania. vtedy sa z 12 apoštolov stala cirkvou v celej Rímskej ríši, vtedy si svojou úprimnosťou a opravdivosťou získavala srdcia ľudí.
1. Prečo máme všetci slúžiť Hospodinovi? Lebo si to zaslúži. To už vedel veľmi dobre žalmista, keď hovorí: „Hláste medzi pohanmi, že Hospodin je Kráľom! Skutočne: upevnená je zem a nekláti sa! On spravodlivo súdi národy.“ V týchto slovách máme trojaký dôvod, prečo je Hospodin hoden slávy.
A. Ten prvý, to je poukaz na zvláštne Božie stvorenie, na jeho múdry poriadok a dobré usporiadanie: „Skutočne: upevnená je zem a nekláti sa!“ Žalmista ako človek, ktorý žil dávno pred naším letopočtom, to vyjadril takto jednoducho. V modernej dobe, v dobe vedeckých objavov sa mnohí domnievali, že toto vyjadrenie stratí zmysel. A predsa sa tak nestalo. Práve naopak. Dnes by sme to vedeli vyjadriť oveľa širšie a presnejšie. Aj dnešná veda len potvrdzuje, aké múdre a pevné je Božie stvorenie. Skutočne, buď pochválený Hospodin od všetkých ľudí, že to všetko tak úžasne divne utvoril.
B. Ďalším k dôvodom k tomu, aby sme Mu slúžili, je nasledovná úvaha: má zmysel byť dobrým? Veď toľko zla a nespravodlivosti je v ňom. Toto presvedčenie nie je ojedinelé, je vlastné mnohým ľuďom po celom svete a vo všetkých vekoch. A tak pre nás kresťanov je to jasný poukaz na to, že spravodlivosť raz bude dosiahnutá: keď zastane pred Božou tvárou.
C. A ten tretí dôvod je ukrytý v pozadí celého tohto úryvku z Božieho slova. Žalmista o tom ešte nič nevedel, a predsa to možno tušil a možno, vedený Duchom Svätým, aj celkom nevedomky predpovedal. Ten dôvod, aby sme Pána Boha oslavovali so všetkými ľuďmi sveta bez rozdielu, je úžasná Božia láska, tá nesmierna, nekonečná odpúšťajúca láska, ktorá tak miluje človeka, že pre Jeho záchranu obetovala vlastného Syna Pána Ježiša Krista. Aby sa mohli stretnúť pohania a Židia, aby sa mohli stretnúť čierni s bielymi, bohatí s chudobnými, aby sa zmierili nepriatelia. Aby sme obstáli na Božom súde, lebo tam obstojíme len vďaka Pánovi Ježišovi.
2. Na základe tohto všetkého žalmista, ktorý to možno takto presne nevedel, ale v Duchu Svätom to všetko vytušil, volá všetkých ľudí, všetky národy, prevoláva to veľké Božie pozvanie: „Vzdajte Hospodinovi slávu Jeho mena, prineste dar a vstúpte v Jeho nádvoria! Klaňajte sa Hospodinovi vo svätej ozdobe, chvej sa pred Ním celá zem!“ To už je pozvanie ku službe Hospodinovi. To spojenie ľudí nemá byť nikde ako práve tu. Koľko bolo úsilí spájať ľudí do rôznych spolkov, hnutí. Koľké takéto úsilia už padli. Koľko bolo úsilí ľudí rôznych vier spájať, a tam kde to nešlo, i nespomínať meno Hospodinovo, len aby sme druhých nepohoršili. Ale takto to nejde. Lebo my sme prijali poznanie, aký veľký je Hospodin a nemôžeme o tom mlčať. A vieme, že cesta k Hospodinovi je len cez Pána Ježiša Krista, že len On je cesta, pravda i život, že nebolo dané iné meno na celej zemi, v ktorom sa majú skláňať kolená ľudí, aby slúžili Pánovi. Preto len úprimná služba Hospodinovi je cestou k zmiereniu a ku pokoju.
A tá služba má nasledujúce podoby.
„Vzdajte Hospodinovi slávu Jeho mena.“ To nie je filozofovanie o Božom mene. Ale to najsprávnejšie používanie Božieho mena je v modlitbách. Toto je úprimná modlitba, ku ktorej sa sklonia všetci tí, ktorí Pánovi slúžia. Koľkých ľudí aj dnes Pán Boh na celom svete spojil k spoločnej modlitbe. Ak sa všetci títo ľudia úprimne k Pánu Bohu modlia, aká je to veľká sila!
„Prineste dar.“ Čo už len my môžeme priniesť Pánovi? To, čo Mu môžeme dať, je život oddaný Bohu. Úprimný život pre Neho.
„Vstúpte v Jeho nádvoria. Klaňajte sa Hospodinovi vo svätej ozdobe“ Tieto slová museli byť pre mnohých Židov pohoršením. Do chrámu nesmeli pohania vstúpiť, len do niektorých častí. A predsa tu žalmista pozýva všetkých, aby Pánu Bohu slúžili v chráme, aby sa pridali ku Izraelu, aby už nebolo medzi nimi rozdielu, ale aby spoločne Pánu bohu vzdávali chválu. Pánu Bohu slúžiť znamená slúžiť mu s bratmi a sestrami, v spoločenstve, nie len doma v súkromí, kdesi v ústraní.
„Chvej sa pred Ním celá zem!“ Všetka naša služba Bohu má byť vykonávaná s chvením. Nie so strachom z niečoho strašného, ale s chvením pred svätým a nekonečným Bohom. Jemu slúžime, nikomu menšiemu.
3. Takúto veľkú službu máme, toľkých ľudí k nej Pán pozýva. Ďakujem pánu Bohu za všetkých tých svedkov, ktorí nám až dodnes zachovali túto vieru tu medzi nami. Pravdou je však aj to, že v dnešnej dobe, i keď Slovensko patrí stále medzi najkresťanskejšie národy Európy, sa i naša krajina stáva misijnou oblasťou. A tak je tu medzi nami aktuálna výzva žalmistu: „Hláste…“ Možno nie medzi pohanmi, ale tu v tomto prostredí. Len kto pôjde hlásať? Amen.
Hospodine, ďakujeme Ti za Tvoje slovo, ktoré nás volá k jednote, k službe a k úprimnej viere. Ďakujeme Ti za Pána Ježiša Krista, v ktorom si spojil vzdialených, zmieril nepriateľov a otvoril cestu ku spáse všetkým národom. Prosíme, aby si aj nás učil slúžiť Ti s chvením a s radosťou, v modlitbe, v oddanom živote a v spoločenstve s bratmi a sestrami.
Daj, aby sme boli vernými svedkami Tvojej lásky v našom prostredí, medzi ľuďmi, ktorí Ťa ešte nepoznajú. Posilňuj nás, aby sme sa nebáli hlásať, že Ty si Kráľom, že Tvoje stvorenie stojí pevne a že Tvoj súd je spravodlivý. Vlej do nás odvahu, múdrosť i pokoru, aby sme niesli evanjelium ďalej – tak, ako ho niesli generácie pred nami.
Zmiluj sa nad naším zborom, nad našimi rodinami i nad celou našou krajinou. Nech Tvoje meno je oslavované medzi nami teraz i naveky. Amen.