Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že prichádzaš k nám aj dnes, do nášho zhromaždenia, do našich životov takých, aké sú. Prosíme Ťa, hovorme k nám svojím slovom. Daj, aby sme Ťa nielen počuli, ale aby sme Ti dali miesto tu a teraz. Otvor naše srdcia pre Tvoju prítomnosť a pre pokoj, ktorý len Ty môžeš dať. Amen.

L 10, 38-42: ³⁸ Keď išli ďalej, vošiel do nejakej dediny. Do svojho domu Ho prijala žena menom Marta. ³⁹ Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala Jeho slová. ⁴⁰ Ale Marta bola príliš zamestnaná posluhovaním. Pristúpila (k Nemu) a povedala: Nedbáš, Pane, že mi sestra samej dá posluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže. ⁴¹ Odpovedal jej Pán: Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. ⁴² Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme.

Milí priatelia, bratia a sestry, milí manželia!

Ježiš vstupuje do domu. Deje sa tu presne to, po čom túžia mnohí manželia, ktorí v chráme skladajú manželský sľub, aj tí, ktorí sa doma modlia o Božiu prítomnosť. Deje sa to, po čom snívajú mnohí mladí kresťania, keď premýšľajú o svojej budúcej rodine. Pán Ježiš vstupuje do domu a je uprostred rodiny – nie ako krížik na stene, ktorý sa časom stane len súčasťou dekorácie, ani len ako Biblia medzi ostatnými knihami. Vstupuje ako živý Pán.

Vstupuje do obyčajného domu, do priestoru každodennosti – tam, kde sa varí, upratuje, kde sa riešia povinnosti, kde človek zažíva únavu, napätie aj radosť. Evanjelium nám hneď na začiatku hovorí niečo dôležité: Ježiš sa nevyhýba bežnému životu. Nevstupuje až vtedy, keď je všetko hotové a usporiadané. Vstupuje do reality tak, ako je.

A predsa platí, že aj keď Ježiš vojde do domu, nemusí automaticky stáť uprostred. Môže byť prítomný, a predsa akoby v kúte. Máme pred sebou obyčajnú domácnosť, v ktorej ľudia reagujú na Ježišovu prítomnosť rôzne – a práve v tom sa v tomto príbehu môžeme spoznať aj my sami.

1. Podiel Marty

Ježiša do domu zavolala Marta. A to je veľmi dôležité. Marta sa podobá každému človeku, ktorý sa v istej chvíli života rozhodne pozvať Ježiša do svojho života. Podobá sa rodičom, ktorí prinesú svoje dieťa ku krstu, aj kresťanským manželom, ktorí prosia o Božie požehnanie pre svoje manželstvo. Marta nie je niekto, kto by Ježiša odmietal. Naopak – ona ho pozvala, otvorila mu dvere a chcela, aby bol v jej dome.

Táto Marta má ešte sestru Máriu. A ukáže sa, že každá z nich si v tej istej situácii volí iný podiel. Marta si vyberá podiel starosti o domácnosť, poriadok a plný stôl. Robí to, čo považuje za potrebné a správne. A niet dôvodu jej to hneď vyčítať. Veď niekto sa musí postarať o chod domu. Zvyky, pocit povinnosti, starosť o druhých – to všetko jej hovorí, že práve toto je teraz ten správny podiel.

V tomto zmysle sa jej voľba podobá iným biblickým rozhodnutiam, ktoré sa na prvý pohľad javia ako rozumné a výhodné. Spomeňme si na Lóta a Abraháma. Keď sa museli rozdeliť, Lót si vybral úrodnú rovinu pri Sodome a Gomore – krásnu, bohatú, plnú možností. Dávalo to zmysel očiam aj rozumu. A podobne aj Marta si nevyberá zlo. Vyberá si to, čo vyzerá ako praktický a nevyhnutný podiel.

2. Podiel Márie

A potom je tu jej sestra Mária. Aj ona si vyberá svoj podiel, avšak iný. Sadá si k Ježišovým nohám a počúva jeho slovo. Chce dať Ježišovi priestor, chce počuť, čo hovorí. Navonok to môže pôsobiť pasívne, možno až zvláštne. Veď je čo robiť, je o čo sa starať. A ona si sadne a počúva.

Aj tento podiel má však svoju logiku. Mária si uvedomuje, že v dome sa deje niečo jedinečné. Je tu Ježiš, ktorý prináša slovo života. Upratať sa dá aj zajtra. Stôl sa dá prestrieť aj inokedy. Ale Ježišovo slovo zaznieva práve teraz.

Marta si môže myslieť, že Mária je proti nej. Ale nie je to vzdor ani lenivosť. Je to rozpoznanie správnej veci v správnej chvíli. Rozpoznanie toho, že byť s Bohom nie je samozrejmosť, ktorú možno vždy odložiť na neskôr.

Spomeňme si znovu na Abraháma. Nevyberal si podľa očí to, čo bolo lákavé na prvý pohľad. Vybral si krajinu, ktorú mu Hospodin prisľúbil ako dedičstvo. Vybral si Boží sľub. Podobne aj Mária si vyberá podiel, ktorý nehľadí len na uprataný dom, ale na to, z čoho môže dom naozaj žiť – z Ježišovho slova a jeho prítomnosti.

3. Podiel, ktorý nebude odňatý

Keď už Marta nevydrží a osloví Ježiša, vtedy Ježiš prehovorí. Nie ako sudca, ale ako Pán domu, ktorý chce vniesť pokoj tam, kde sa usadil nepokoj. Oslovuje ju po mene: „Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci.“ Vidí jej snahu, jej námahu aj to, ako ju to celé pohltilo. A pomenúva pravdu: ten podiel, ktorý si vybrala, hoci dobrý, ju oberá o pokoj.

A potom zaznie veta, ktorá všetko otvára do hĺbky: „Mária si vybrala lepší diel, ktorý jej nik nevezme.“ Ježiš nehovorí, že Marta robí zle. Hovorí, že Mária sa dostala k podielu, ktorý zostáva. K podielu, ktorý nebude odňatý.

Je to ako pri Lótovi a Abrahámovi. Lót si vybral to, čo vyzeralo krásne a isté, no tento podiel mu bol napokon odňatý. Abrahám sa držal Božieho prísľubu – a ten zostal. Ak sa človek naháňa len za tým, čo treba urobiť dnes, môže prísť o to najdôležitejšie. A ten, kto našiel Krista a jeho slovo, má otvorené dvere do budúcnosti – ba až do večnosti. Toto mu nik nevezme.

A tu sa ten príbeh dotýka aj našich rodín a manželstiev. Aj u nás môže byť Ježiš v dome – a predsa akoby v kúte. Pozvali sme ho. Túžili sme po jeho prítomnosti. A predsa nás pohltia povinnosti a starosti. Ježiš však neodchádza. Čaká, kým ho pustíme doprostred. Niekedy tak, ako Mária – keď sa zastavíme a počúvame. A inokedy tak, ako Marta – keď už nevládzeme a voláme o pomoc. Aj to je modlitba.

Možno niekto doma naráža na nepochopenie: prečo ideš do kostola, na biblické hodiny, prečo dávaš milodary? Je toľko práce doma! Navonok to môže vyzerať ako sebeckosť. Ale ísť ku Kristovi neznamená odísť od rodiny. Znamená ísť po to, z čoho rodina môže žiť. Lebo ten lepší diel nie je v konečnom dôsledku naše rozhodnutie, ale sám Pán Ježiš. On berie náš nepokoj aj naše zlyhania tak vážne, že ide až na kríž. A práve preto sa stáva podielom, ktorý nepominie.

Milujete svoje deti a bojíte sa o ne. Preto iste pochopíte, že aj o mňa sa moji príbuzní báli. A keď videli moje zapojenie v cirkvi, mali strach, aby som raz všetko nerozdal v cirkvi. Hovorili to z lásky a zo starosti. Ale uvedomil som si, že „ten lepší podiel“ nie je vždy samozrejmý ani pre tých, ktorí nás majú najradšej.

A tak nás dnes Ježiš nepozýva, aby sme boli menej zodpovední ako Marta ani aby sme si mysleli, že všetko vyriešime tichom ako Mária. Pozýva nás, aby sme ho nechali byť uprostred. Lebo tam, kde je Ježiš uprostred domu, tam sa aj obyčajné veci stávajú požehnanými. A tam môžeme zakúsiť pokoj, ktorý nám nik nevezme. Amen.

Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že vstupuješ do našich domov a do našich vzťahov. Ďakujeme Ti, že nechceš stáť v kúte, ale chceš byť uprostred – uprostred našich rodín, manželstiev, radostí aj starostí. Ďakujeme Ti, že Ty sám si tým lepším dielom, ktorý nám nik nevezme.

Prosíme Ťa za manželov v našom cirkevnom zbore. Daj im odvahu zastaviť sa, počúvať Ťa a znovu si vyberať to, čo zostáva. Keď sú unavení ako Marta, daj im pokoj. Keď hľadajú ako Mária, daj im radosť z Tvojej blízkosti. Nech je Tvoje slovo zdrojom života, odpustenia a novej nádeje v ich manželstvách, tu a teraz.

Pamätaj, Pane, aj na mladých ľudí, ktorí sa ešte len rozhodujú pre svojho budúceho manžela alebo manželku. Veď ich, aby nehľadeli len na to, čo sa zdá lákavé navonok, ale aby sa učili hľadať Tvoj sľub, Tvoju vôľu a Tvoju prítomnosť. Daj im múdrosť, trpezlivosť a odvahu zveriť Ti svoju budúcnosť.

Prosíme Ťa aj za tých, ktorí už svojich manželov alebo manželky stratili. Buď im blízko v ich samote. Pripomínaj im, že ani oni nie sú bez podielu, ktorý zostáva, lebo Ty si s nimi a neopúšťaš ich ani v bolesti, ani v tichu.

Ďakujeme Ti aj za včerajšiu konferenciu pre mužov v Žiline, za to, že sme sa jej mohli zúčastniť, že tam zaznievalo Tvoje slovo a že tam boli aj ľudia z nášho cirkevného zboru. Prosíme Ťa, aby to, čo tam zaznelo, nezostalo len spomienkou, ale aby to ďalej pôsobilo v životoch, v rodinách, v manželstvách a v každodenných rozhodnutiach – tu a teraz.

Pane, uč nás vyberať si ten diel, ktorý zostáva. Uč nás dávať Ti miesto uprostred. Lebo kde si Ty, tam je pokoj, ktorý nám nik nevezme. Amen.