Pane Ježiši Kriste, Tvoje slovo nás volá k bdelosti, aby sme v tomto svete rozpoznali prítomnosť Tvojho kráľovstva. Otváraj nám oči, aby sme videli, kde sa Tvoj Duch už dnes dotýka ľudí. Otváraj nám srdcia, aby sme boli pripravení prijať Tvoje slovo a žiť z neho v láske, ktorá nečaká na odplatu. Amen.
L 6, 27-38: 27 Ale vám, ktorí počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre tým, čo vás nenávidia. 28 Žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú. 29 Kto ťa udrie po líci, tomu nastav aj druhé, a kto ti berie plášť, tomu neodopieraj ani spodné rúcho. 30 Každému, kto ťa prosí, daj, a kto si vezme niečo, od toho nežiadaj späť. 31 Ako chcete, aby ľudia činili vám, tak aj vy čiňte im. 32 Keď milujete tých, ktorí vás milujú, čo to za milosť? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. 33 Keď budete dobre činiť tým, ktorí vám dobre činia, čo to za milosť? Veď to isté robia aj hriešnici. 34 A keď budete požičiavať tým, o ktorých sa úfate, že vám vrátia, čo to za milosť? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali svoje. 35 Ale milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre a požičiavajte, nič neočakávajúc za to, a vaša odplata bude hojná a budete synovia Najvyššieho, lebo On je dobrotivý aj k nevďačným a zlým. 36 Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. 37 Nesúďte a nebudete súdení; nepotupujte a nebudete potupení; odpúšťajte a bude aj vám odpustené. 38 Dávajte a bude vám dané. Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú dajú vám do lona; lebo akou mierou meriate, takou vám bude namerané.
Bratia a sestry,
pri týchto slovách nášho Pána to prvé, čo treba povedať, je, že ich nesmieme čítať individualisticky ani moralisticky.
Keď povieme individualisticky, máme na mysli toto: tieto Ježišove slová hovoria o tom, ako máme žiť, aké majú byť naše vzťahy, aký má byť náš postoj k peniazom a podobne. A mnohí si povedia: „Výborne, toto je pre mňa návod, ako robiť osobné rozhodnutia v týchto oblastiach.“ Ale to nie je pravda! Tieto Ježišove slová v skutočnosti hovoria o Božom kráľovstve na zemi. Hovoria o alternatívnej spoločnosti. Hovoria o tom, ako by vyzeralo spoločenstvo ľudí, ktoré nie je riadené hodnotami tohto sveta – mocou, úspechom, uznaním, obdivom a výzorom – ale hodnotami Božieho kráľovstva: obetavosťou a službou. Takto by vyzeralo podnikanie, rodinný život, duchovný život, priateľstva, keby v nich vládli Božie hodnoty.
Preto nemôžeme pochopiť význam týchto slov len tak, že budem občas chodiť do kostola, prídeme domov a povieme si: „Teraz viem, ako žiť svoj život.“ Nie! Musíš byť súčasťou spoločenstva. To znamená: Kto si ťa všíma? Komu záleží, či sa modlíš? Či chodíš do chrámu? Či si čítaš slovo Božie? A na kom záleží tebe? k chceme poslúchať Ježišove slová, v prvom rade nesmieme byť len účastníkmi služieb Božích, ale súčasťou spoločenstva.
Tieto Ježišove slová nesmieme čítať ani moralisticky. Teda si nemáme povedať: „Aha, tak keď takto budem žiť, Pánu Bohu sa to bude páčiť a On ma odmení!“ Nie! Je to presne naopak. Iba vtedy, keď už mám Božie požehnanie, keď už mám Jeho milosť, keď už mám nové srdce, keď sa už vo mne stala zmena – len vtedy budem schopný takto žiť. Sami nikdy nedokážeme dosiahnuť takýto život. Len ten, kto už zakúsil Božiu milosť, kto už prežil odpustenie, kto už má nové srdce, ten môže žiť týmto spôsobom.
A teraz môžeme ísť na prvú časť prečítaného úryvku. Tou prvou časťou je vzťah. A Pán Ježiš tu myslí na tri skupiny ľudí.
1. skupina, to sú tí, ktorí ti ublížili. To sú tí, ktorí ťa nenávidia, preklínajú, prajú ti zlé, alebo ťa zneužívajú, udreli ťa po líci. To všetko sú ľudia, ktorí ti nejakým spôsobom ublížili. A Ježiš hovorí: „Milujte ich. Starajte sa o nich. Modlite sa za nich. Žehnajte im. Buďte k nim dobrí, ako len môžete.“ To je prvá skupina.
2. skupina, to sú tí, ktorí sú na tom horšie než ty. V texte čítame: „Ak ti niekto berie plášť, nebráň mu vziať si aj spodné rúcho.“ Na prvý pohľad to znie, akoby Ježiš hovoril: „Keď ťa niekto okradne, povedz mu, kde máš trezor.“ Ale to by nedávalo zmysel – nie je to o zlodejoch. Táto veta patrí k tomu, čo nasleduje: „Daj každému, kto ťa prosí, a ak ti niekto vezme, čo ti patrí, nežiadaj to späť. Rob druhým tak, ako chceš, aby oni robili tebe.“ Ježiš teda hovorí: Keď niekto príde v núdzi a prosí ťa o pomoc, buď štedrý bez miery. Inými slovami: Maj taký postoj, že keď ideš kúpiť stoličku, myslíš na tých, ktorí majú menej. Povieš si: „Kúpim si ju, ale tak, aby mi zostalo, čo môžem darovať.“ To je druhá skupina: ľudia, ktorí majú menej než my.
3. Skupina: Ľudia, ktorí sú „iní“ alebo ľahostajní. To sú ľudia, ktorí sú iní – a voči ktorým sme prirodzene ľahostajní. Ježiš hovorí: „Ak milujete tých, čo milujú vás, ak robíte dobre tým, čo robia dobre vám – čo z toho?“ A dodáva: „Aj hriešnici to robia.“ Potom hovorí: „Buďte dobrotiví k nevďačným a zlým.“ Všetci máme tendenciu vytvárať si svoje skupiny: politické, kultúrne, etnické, spoločenské. A k tým, čo sú „na druhej strane“, máme v lepšom prípade malý rešpekt, v horšom prípade ich považujeme za problém spoločnosti. K nim sa Ježiš obracia. „Milujte tých, ktorí sú iní. Buďte k nim dobrí. Otvor svoje srdce, svoj dom, svoju peňaženku. Buď ochotný slúžiť tým, ktorí ti nič nevrátia.“ Práve postoj k ľuďom, ktorí sú iní, je meradlom, či patríš Jemu. Nie, ako sa správaš k priateľom – ale k nepriateľom, k cudzincom, k tým, ktorí sú „iní“.
Pán Ježiš hovorí na toto: „32 Keď milujete tých, ktorí vás milujú, čo to za milosť? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. 33 Keď budete dobre činiť tým, ktorí vám dobre činia, čo to za milosť? Veď to isté robia aj hriešnici. 34 A keď budete požičiavať tým, o ktorých sa úfate, že vám vrátia, čo to za milosť?“ Ježiš tým hovorí: ak miluješ len tých, ktorí ti to vracajú, nie je v tom žiadna milosť. A tým pádom v tom nie je ani skutočná láska. To, čo považujeme za lásku, často nie je láska, ale výmena. Kým nezažiješ, že si sám milovaný bez zásluh, nebudeš vedieť milovať bez očakávania zásluh. Kde sa to naučíme? Odpoveď je v tom, čo Ježiš hovorí na konci: „Vtedy bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý k nevďačným a zlým.“
Spýtajme sa teda: Kde to vidíme najjasnejšie? Kde vidíme, že Boh bol dobrý k nevďačným a zlým? Odpoveď: Na kríži. Na kríži ho preklínali, a On žehnal. Na kríži bol zneužívaný, a On sa modlil: „Otče, odpusť im.“ A Ježiš tým nehovorí len: „Buďte ako ja.“ Nechce, aby sme si povedali: „On to dokázal, tak to musím dokázať aj ja.“ Nie. Hovorí: „Buďte takíto, pretože ja budem takýto pre vás.“ A keď sa to stane – keď to uvidíš – zmení to tvoje srdce.
A teraz, keď to všetko pochopíme, položme si otázku: Aký to má praktický dôsledok? Ako to vyzerá v skutočnom živote? Ježiš hovorí dve veci: Otoč druhé líce. Odpusť.
A my si hneď povieme: „To je predsa problém. Znie to neprakticky. Akoby to znamenalo nechať sa pošliapať.“ Naozaj? Zamyslime sa. Keď niekoho udrieš po líci, robíš to preto, aby si ho ponížil. A otočiť druhé líce znamená: neodpovedať urážkou na urážku. Nenechať sa ovládnuť dotknutou pýchou. Keď ťa niekto zneužije alebo ti ublíži, Ježiš nehovorí: „Nerob nič.“ Hovorí: „Postav sa proti nespravodlivosti, ale bez pomsty, bez vnútornej trpkosti.“ Bojuj za spravodlivosť nie zo zraneného ega, ale z lásky k spravodlivosti, k človeku a k Bohu.
Ježiš bol dobrý Samaritán – poznáte to podobenstvo. On bol ten pravý, skutočný „dobrý blížny“. Hovorí: „Tvoj blížny je ktokoľvek, s kým zdieľaš Božiu zem. Každý, kto leží na tvojom chodníku, je tvoj blížny.“
Aby sme pochopili, aké je to radikálne, musíme si pripomenúť, ako to podobenstvo znie: Bol tam Žid, ktorý ležal zranený na ceste. A prichádza Samaritán – človek, ktorého Židia nenávideli, ktorého považovali za heretika, za menejcenného. A práve on sa zastaví. Zdvihne ho, obviaže mu rany, položí ho na svoj dopravný prostriedok, zanesie ho do hostinca, a zaplatí za jeho starostlivosť.
Ježiš hovorí: „Toto je tvoj blížny.“ A keby to chcel povedať dnešným jazykom, mohol by povedať:„Na ceste ležal biely – a prišiel Róm, ktorý sa nad ním zľutoval.“ Alebo: „Na ceste ležal nacista – a zastavil sa Žid.“ Ježiš hovorí: „Absolútne každý, koho stretneš na ceste, je tvoj blížny.“ Prečo? Pretože ty si bol tým človekom na ceste. Ty si bol ten, ktorý ležal bezmocný, a Ježiš Kristus sa k tebe sklonil. Ty si bol ten, ktorého pozdvihol, ktorého naložil na svoje miesto, a On sám zišiel dolu. Ty si bol ten, komu dal svoj „dopravný prostriedok“ – svoje postavenie, svoju spravodlivosť, svoju dôstojnosť, a On sám si ľahol na cestu namiesto teba.
A Ježiš hovorí: „Kým ťa neohromí moje milosrdenstvo, nebudeš mať silu prejaviť také milosrdenstvo druhým.“ Keď ťa zasiahne to, čo Ježiš pre teba urobil, zmení sa tvoj pohľad na svet. Nebudeš sa pýtať: „Koho musím milovať?“ ale: „Koho môžem milovať?“ Nebudeš sa pýtať: „Kto si to zaslúži?“ ale: „Komu môžem slúžiť, ako mne slúžil Kristus?“
Pane Ježišu Kriste, ďakujeme Ti, že si sa sklonil k nám, keď sme ležali na ceste. Neobišiel si nás, ale si sa nad nami zľutoval, zdvihol si nás a niesol na svojich pleciach. Ďakujeme Ti, že si bol dobrý k nevďačným a zlým – aj k nám. Miloval si nás bez zásluh, odpustil si nám, keď sme boli Tvoji nepriatelia, a prijal si nás za Božie deti. Prosíme Ťa, aby Tvoje milosrdenstvo zapálilo aj naše srdcia, aby sme nešli životom s pýchou ani zatrpknutím, ale s tichou silou lásky, ktorá odpúšťa, slúži a nehľadá svoju odmenu. Uč nás milovať tých, ktorí nám ublížili, vidieť tých, čo majú menej než my, a otvárať srdce tým, ktorí sú iní. Daj, aby v našom spoločenstve bolo cítiť prítomnosť Tvojho kráľovstva – kráľovstva obetavosti, služby a pokoja. Ty, ktorý si sa sklonil k nám, posilni nás, aby sme sa skláňali k druhým, pre Tvoju slávu a pre dobro sveta. Amen.