Milí priatelia, vianočné obdobie nám ponúka tri jedinečné príležitosti: na Štedrý večer, v 1. sviatok vianočný a v 2. sviatok vianočný počuť slovo Božie o tom, čo Boh z lásky k nám cez vianočné udalosti koná. A v tomto roku všetky tieto tri kázne sú spojené jednou témou: Boh prichádza k svojmu ľudu. Tá prvá dnes hovorí o tom, že prichádza k svojmu ľudu, aby bol s nami. Zajtra to budú slová apoštola Pavla z listu Títovi a téma: prichádza k svojmu ľudu, aby nás obnovil. A v piatok to budú slová z Listu židom a téma: prichádza k svojmu ľudu, aby nás zachoval. A teraz si už vypočujme Božie slovo, ktoré poslúži ako základ tej prvej kázne.
Ez 37, 24-28: 24 Môj služobník Dávid bude kráľom nad nimi a jediným pastierom pre všetkých; budú chodiť podľa mojich nariadení, zachovávať moje ustanovenia a plniť ich. 25 Budú bývať v krajine, ktorú som dal svojmu služobníkovi Jákobovi, v ktorej bývali vaši otcovia; naveky budú bývať na nej oni a ich synovia i synovia ich synov; môj služobník Dávid bude naveky ich kniežaťom. 26 Uzavriem s nimi zmluvu o pokoji, bude to pre nich večná zmluva. Usadím ich a rozmnožím a naveky dám svoju svätyňu do ich stredu. 27 Môj príbytok bude u nich, ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. 28 Potom národy poznajú, že ja som Hospodin, ktorý posväcuje Izrael; moja svätyňa bude uprostred nich naveky.
Bratia a sestry,
dnes by som Vám chcel predstaviť tri príbehy: dva skutočné a jeden vymyslený- Prvý príbeh, to je prorok Ezechiel, ktorý pôsobil v Izraeli v ťažkej dobe Babylonského zajatia. Druhý príbeh je od Jána Amosa Komenského, ktorý v knižočke Labyrint sveta a raj srdca popisuje púť pútnika. A tretí príbeh, to sme my. A tieto tri príbehy nám dnes večer pomôžu pochopiť, čo znamená, že Boh prišiel k svojmu ľudu – do nášho sveta, do našej reality, do nášho života.
1. Nuž v tom prvom príbehu je to Ezechiel, ktorý má ako prorok pred sebou krásnu víziu od Hospodina o tom, čo raz bude. Vidí ľud, ktorý bude bývať spolu vo svojej krajine. Vidí ich vládcu, ktorý ako skutočný láskavý Pastier ich vedie. Vidí pokoj, v ktorom budú môcť žiť naveky. A vidí Božiu blízkosť uprostred nich. To sú všetko veci, ktoré sme teraz mohli počuť z Ezechielovho proroctva.
Ezechiel je v tomto veľmi podobný onomu pútnikovi, ktorého popisuje Ján Amos Komenský. On totiž napísal dielko, v ktorom chcel takým obrazným spôsobom ukázať celý svet. A tak opisuje pútnika, ktorý sa rozhodol, že sa neuspokojí so svojím osudom, ktorý ho prirodzene postretol, ale že skúsi pohľadať pre seba to najlepšie, čo mu môže život dať. A tak sa pustil do sveta a spoznáva všetko v ňom, všetky povolania, všetky možnosti, ktoré svet ponúka.
Nuž a nie je tomu podobne aj v tom treťom príbehu? Nemáme aj my predstavu o tom, ako by to malo vyzerať vo svete a v tvojom živote? Ako by mala vyzerať rodina, vzťahy, život? Aj my nosíme v srdci vlastnú víziu – niekedy veľmi podobnú tej Ezechielovej – aby sme boli spolu, aby sme mali pokoj, aby nás niekto viedol s láskou, aby bol Boh blízko. A tak ako pútnik u Komenského, aj my sa neraz vydávame do sveta hľadať to najlepšie, čo nám môže život dať.
2. Lenže faktom je, že síce predstavy a vízie sú krásne, ale realita života je iná. Ezechiel nežil v ideálnom svete. Jeho národ bol rozbitý, ľudia boli vo vyhnanstve, nádej bola prakticky nulová. A pútnik v Labyrinte to prežíval rovnako. Hľadal krásu, poriadok, naplnenie, a namiesto toho nachádzal všade chaos, neporiadok, sklamanie a prázdnotu. A my? Kde sú naše sny? Nestrácajú sa v mori priemernosti, kompromisu, pragmatizmu? Svet je unavený, rodiny sú krehké, ľudia sú preťažení, pokoj je vzácny. Všetci traja – Ezechiel, pútnik aj my – vieme, že realita je ďaleko od ideálu.
3. A práve tu sa začína ten najdôležitejší moment všetkých troch príbehov.
Keď sa zdá, že všetko je stratené, keď sú sny ďaleko a realita tvrdá, keď človek už nevie, kde hľadať — práve tam vstupuje Boh. Ezechiel nehovorí: „Raz to zvládneme.“ Neukazuje na silu ľudí, ale na vernosť Boha. Hovorí: Boh sám príde. On bude Pastierom. On bude uprostred svojho ľudu. Nie preto, že by si to ľudia zaslúžili, ale preto, že ich miluje. A On prišiel. Narodil sa ako Dieťa, aby priniesol nádej na šťastie, pokoj a radosť. Aby priniesol nádej na sny.
Podobne aj Komenského pútnik. Všetko vo svete prešiel, všetko vyskúšal. A nakoniec nešťastný z márnosti a biedy všetkého volá: „Ach, Bože, Bože, Bože, Bože, akže si nejakým Bohom, zmiluj sa nado mnou biednym.“ A pokračuje:
Keď som prestal hovoriť, celý sa ešte trasúc hrôzou, počul som za sebou temný hlas: „Vráť sa!“ I zdvihnem hlavu a hľadím, kto to volá a kam sa mi velí vrátiť; ale nevidím nič… A hľa vtom zaznie hlas: „Navráť sa, odkiaľ si vyšiel, do domu svojho srdca, a zatvor za sebou dvere.“
A hľa, navrchu sa zaskvie jasné svetlo, a keď k nemu zdvihnem oči, vidím to horné svetlo plné blesku a v tom jase sa ktosi spúšťa ku mne dolu, postavou síce podobný nám, ľuďom, ale jasnosťou podobný pravému Bohu: „Vitaj, vitaj, môj milý synu a brat! Kde si bol, syn môj? Kde si bol tak dlho? Kade si chodil? Čo si hľadal vo svete? Potešenie? Nuž, kdeže si ho mal inde hľadať, ak nie v Bohu? A kde Boha, ak nie v Jeho chráme? A v ktorom chráme prebýva živý Boh, ak nie v chráme živom, ktorý si On sám sebe pripravil, totiž v Tvojom srdci.
Keď som počul tie slová, spoznal som, že je to môj Spasiteľ Ježiš Kristus, o ktorom som i predtým vo svete tu i tam niečo počul, a zopnúc ruky riekol som: „Tu som, Pane môj Ježiši, vezmi si ma, chcem byť Tvoj a Tvoj zostať naveky.“
Bratia a sestry,
to, čo prežil pútnik v Komenského diele, je vlastne vianočný príbeh. Je to príbeh Boha, ktorý prichádza do srdca človeka. Nie do ideálneho sveta, ale do sveta unaveného, sklamaného, hľadajúceho, zúfalého. Prichádza, aby prebýval v nás, v našich životoch, v našich srdciach. Pretože Kristus by sa mohol narodiť aj tisíckrát v Betleheme, ale dôležité je, aby sa narodil v našom srdci. Ezechiel videl, že Boh raz bude uprostred svojho ľudu. Pútnik zistil, že Boh je uprostred jeho srdca. A my dnes večer stojíme pri jasliach — pri Bohu, ktorý prišiel k nám.