Pane, otvor nám srdcia pre Tvoje slovo, aby sme v ňom poznali Tvoju moc aj Tvoju milosť a aby nás Tvoj Duch viedol k pravde, ktorá osvecuje naše tmy. Amen.

Iz 45, 7: Ja formujem svetlo a tvorím tmu, pôsobím blaho a tvorím biedu; ja som Hospodin, ktorý to všetko robí.

Až nás zamrazí pri tom slove: toto že je tiež v Biblii? Ako sa to zrovná so svedectvom Ježiša Krista, ktorý hovorí o Bohu ako o dobrotivom aj k nevďačným a zlým (L 6,35)? Čo má tento výrok spoločné s Bohom Nového zákona, o ktorom sa predsa hovorí, že je svetlo a tmy v ňom nijakej niet (1 J 1,5)? Nehovorí tu akýsi svojvoľný, vrchovate vládnuci despota, nepochopiteľný a nepreniknuteľný? Veď aký iný zmysel má toto slovo než ten, že my, úbohí a bezbranní ľudia, sme mu vydaní na milosť a nemilosť, v dobrom aj v zlom v jeho rukách, ktorým sa nemôžeme vymknúť! Máme teda pre dušu v bolesti a utrpení namiesto útechy a nádeje, po ktorej prahne, len odmietavú odpoveď: Nežiadaj vysvetlenie, Božie cesty sú nám neprístupné? Ako mravček nechápe, prečo cez jeho mravenisko prešlo koleso traktora, tak ani my nemôžeme rozumieť Božím úmyslom?

V rámci Starého zákona je toto slovo vo svojej drsnosti vlastne ojedinelé. Moja prvá poznámka sa pokúsi zaradiť výrok do historickej situácie. Nie je totiž radno biblické výpovede vytrhávať zo súvislosti. A toto je reč (45,1–7), v ktorej prorok oslovuje cudzieho kráľa Kýra, perzského dobyvateľa a premožiteľa Babylona. Vojenskou mocou vymazal z mapy sveta babylonské impérium a získal nadvládu nad všetkými jeho národmi. Je jasné: keď sa vedie zápas o nadvládu nad národmi, ide s tým aj bolesť a utrpenie. Prorocké slová to zreteľne naznačujú (v. 2–3). Pre mnohých budú tieto dni „zlom“ a „tmou“; mnohým prinesú hrôzu a plač. A predsa aj tieto temné a zlé chvíle má Pán Boh v rukách. Dobyvateľ nepochybne koná zo svojej vlastnej túžby po vláde a vo vlastnom záujme; Hospodina nepozná – dvakrát sa to tam opakuje. A predsa si Pán Boh tohto mocného dobyvateľa národov, v ktorého stopách zostáva bolesť a plač, užíva ako nechcený nástroj svojej veci. Lebo Pán Boh má s Babylonom svoje účty. V babylonskom žalári národov vzdychá aj malý a bezbranný ľud, ktorý Pán Boh nazval „zrenicou vlastného oka“ – taký je mu drahý. A mocný Kýros, ani o tom nevie, ide na pomoc tomuto ľudu, ktorého sa Boh zastáva. Skutočne: Kýros zabezpečí tomuto zvyšku zúbožených Júdejcov právo na domov; dá im povolenie na návrat, obnovu chrámu, mesta i krajiny. A tak možno týmto zvláštnym slovom prorok chce povedať: Pán Boh je taký mocný, že môže siahnuť aj po zle a tme, aby navrátil svetlo a znovu nastolil pokoj. Zlé veci nemusia byť bezbrehou hrôzou; v Božej ruke sa môžu stať neomylnou cestou, ktorá vedie a musí doviesť k dobrému cieľu.

Zaiste však táto prorocká výpoveď o Bohu je oveľa hlbšia než len nejaký komentár k udalostiam. Slová: „Ja formujem svetlo a tvorím tmu, pôsobím blaho a tvorím biedu; ja som Hospodin, ktorý to všetko robí.“ – skutočne vypovedajú niečo o nepostihnuteľnom tajomstve Božej bytosti. Dobro aj zlo, svetlo aj tmu Pán Boh obsahuje svojou mocou. Táto ťažko pochopiteľná skutočnosť obsahuje niečo nesmierne dôležité pre náš život: že totiž ani utrpenie, ani bolesť nie sú mimo dosahu Božej ruky. Teda žiadny dualizmus – žiadny taký názor, presvedčenie alebo náboženstvo, že sú tu proti sebe dve úplne protikladné sily, sily dobré a zlé, ktoré spolu nemajú nič spoločné, len proti sebe bojujú, a že teda Bohu, ktorý je totožný so všetkým, čo nazývame dobré, je všetko zlé cudzie – nejaké kráľovstvo mimo hraníc jeho vlády, s ktorým môže stáť len v protiklade a boji. Ako dobre, že to tak nie je! Lebo domyslime: keby to tak bolo, potom spadnúť do nešťastia, do životných tiesní by znamenalo ocitnúť sa mimo Božej ruky, niekde na druhej strane, než kde žiari slnko Božej dobroty; na odvrátenej strane, v krutom mraze, tme a smrti – úplne vydaní napospas zlu. Ale tu sa nám dosvedčuje: aj vtedy, keď doľahne zlé, keď sa trápiš, keď nesieš utrpenie – aj vtedy si v Božej ruke. A ak teda aj tá ťažko doľahnutá ruka je Božou rukou, nie je v tom nevýslovná útecha a povzbudenie dúfať v jeho milosrdenstvo aj v najhorších chvíľach?

Skutočne: akési podivuhodné rozdvojenie – totiž dobrotivú aj prísnu Božiu tvár – pocit úzkosti aj oddanosti poznajú tí, ktorí sa približujú k Pánu Bohu. Čítali sme úryvok 3. kapitoly Žalospevov, jednu z najhlbších výpovedí viery a nádeje, aké vôbec v Biblii máme. Trpiaci tam narieka, horko a výrečne narieka: Pán Boh ma vydal nešťastiu, odvrátil sa odo mňa, takže hyniem bezmocne. A predsa sa tento trpiaci, ktorý na sebe cíti ťažkú, trestajúcu ruku, chytá tej istej ruky, ktorá ho bije – pretože cíti: veď to je ruka Otca! A niet inej nádeje a inej pomoci. Celkom tak, ako keď dieťa dostáva bitku, ktorú si zaslúžilo, ale aj v bolesti a v náreku sa nemôže spoľahnúť na nič iné než na lásku toho, kto ho tresce. Kam má inam utiecť? Kto ho prijme? Kto sa ho ujme? Má inde domov? Akú inú nádej, akú inú spásu máme než v samotnom Pánu Bohu? Niet inej nádeje. A tak aj vo chvíli, keď sme zarmútení a vyznávame svoju vinu, smieme siahať po milosti. Veď „Bohu nerobí radosť pôsobiť zármutok ľuďom“ (Pl 3,33)! Ústami proroka Ezechiela hovorí Boh: „Nemám záľubu v smrti bezbožného, ale aby sa bezbožný odvrátil od svojej cesty a bol živý“ (Ez 33,11). A náš Pán Ježiš Kristus povedal: „Neprišiel som zatracovať ľudské duše, ale spasiť“ (L 9,56).

Pane náš Bože, ďakujeme Ti, že aj tam, kde vidíme tmu alebo nerozumieme udalostiam svojho života, zostávaš svetlom, ktoré nehasne. Ďakujeme Ti, že nad našimi dňami nestojí slepý osud, ale Tvoja ruka, ktorá je mocná a zároveň milosrdná. Prosíme Ťa za všetkých, ktorí nesú bremeno bolesti, smútku, choroby či strachu; za tých, ktorí zápasia s otázkami, na ktoré ťažko hľadajú odpoveď; za tých, ktorí prechádzajú temnými dňami a potrebujú Tvoju blízkosť a uistenie. Daj im poznať, že ani v najťažšej chvíli nie sú mimo Tvojej ochrany. Prosíme Ťa, daj nám všetkým odvahu a dôveru nachádzať v Kristovi silu, aby sme sa k Tebe vracali aj vtedy, keď sa cítime slabí alebo vzdialení, a aby sme verili, že Tvoja vôľa smeruje k dobru. Naplň náš zbor, naše rodiny aj naše osobné životy svojím pokojom a upevni nás vo viere, ktorá sa nebojí priznať vlastnú slabosť a spolieha sa na Teba. Pomáhaj nám, aby sme druhým ľuďom boli znamením Tvojej nádeje a lásky. Amen.