Preskočiť na obsah

Pane Ježiši Kriste, daj nám múdrosť rozumieť Tvojmu Slovu, vieru prijímať ho a ochotu podľa neho žiť. Amen.

Lukáš 16,1-9: 1Povedal aj učeníkom: Bol bohatý človek, ktorý mal šafára; toho obžalovali pred ním, že mu márni majetok.2Zavolal si ho teda a povedal mu: Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo šafárenia, lebo ďalej nemôžeš už šafáriť.3Tu si šafár pomyslel: Čo urobím, keďže mi pán odníma šafárstvo? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím.4Viem, čo urobím, aby ma prijali do svojich domov, keď stratím šafárstvo.5Zavolal si každého pánovho dlžníka a spýtal sa prvého: Koľko si dlžen môjmu pánovi?6Odpovedal: Sto mier oleja. Povedal mu: Vezmi si úpis, sadni si a chytro napíš päťdesiat.7Potom sa opýtal druhého: A ty koľko si dlžen? Odpovedal: Sto kórov pšenice. Povedal mu: Tu máš úpis, napíš osemdesiat.8I pochválil pán tohto nespravodlivého šafára, že opatrne urobil, lebo synovia tohto sveta sú opatrnejší voči seberovným než synovia svetla.9Aj vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby, keď sa pominie, prijali vás do večných stanov.

Milí bratia a milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Niektoré Ježišove podobenstvá nás dokážu prekvapiť. A medzi tie patrí aj dnešné podobenstvo o nespravodlivom šafárovi. Ježiš nám totiž rozpráva o človeku, ktorý zle hospodáril s majetkom svojho pána, a keď sa dozvedel, že príde o svoje postavenie, rozhodol sa zachrániť vlastnú budúcnosť ďalším pochybným konaním. Zavolal si dlžníkov svojho pána a znížil im dlhy, aby mu neskôr pomohli, keď už nebude mať z čoho žiť. A na konci tohto príbehu prichádza prekvapenie: pán šafára pochválil. Dokonca sám Ježiš dáva jeho konanie za príklad svojim učeníkom.

Chváli azda Ježiš nepoctivosť? Máme si aj my získavať priateľov na úkor druhých? Samozrejme, že nie. Ježiš nám nepredkladá príklad dokonalého človeka, ktorého máme vo všetkom napodobňovať. Vyberá si jednu stránku jeho konania, aby nás prostredníctvom nej niečo naučil. A sám nám prezrádza, o čo ide. Hovorí, že šafár si počínal opatrne. Dokázal rozpoznať svoju situáciu a podľa toho konať.

Šafár bol správcom cudzieho majetku. Mal značné možnosti, mohol rozhodovať a nakladať s bohatstvom svojho pána. Lenže majetok mu nepatril a raz sa musel zo svojho hospodárenia zodpovedať. Keď prišla obžaloba, pán si ho zavolal a povedal mu: „Vydaj počet zo šafárenia, lebo ďalej nemôžeš už šafáriť.“ Všetky možnosti, na ktoré si dovtedy zvykol, sa mali skončiť. A šafár pochopil, čo to znamená.

V tomto ohľade sa mu podobáme všetci. Aj my sme správcami toho, čo nám bolo zverené. Hovoríme o svojom majetku, svojich peniazoch, svojom dome, svojom zdraví, svojich schopnostiach. Z pohľadu viery si však uvedomujeme, že všetko, čím disponujeme, je napokon Božím darom. Dostali sme život, čas, schopnosti, príležitosti, prostriedky na živobytie. A s týmito darmi máme hospodáriť. Nemáme ich však navždy. Raz sa skončí aj naše šafárstvo a za svoj život sa budeme zodpovedať pred Bohom.

Človek ľahko podľahne predstave, že všetko, čo má dnes, bude mať aj zajtra. Odkladá rozhodnutia, odkladá dobré skutky, odkladá pomoc druhým. Hovorí si, že ešte bude dosť času. No šafár z Ježišovho podobenstva pochopil, že jeho čas je obmedzený. Nečakal, kým mu pán odoberie všetky možnosti. Konal, kým ešte mohol. A práve túto prezieravosť Ježiš vyzdvihuje. Človek, ktorému išlo iba o pozemskú budúcnosť, dokázal konať rozhodne. O čo viac by sme mali premýšľať o svojom živote my, ktorí poznáme Božie zasľúbenie večného života!

Ale Ježišovo podobenstvo nás vedie ešte ďalej. Šafár nevyužil svoje posledné možnosti na to, aby si nahromadil ďalšie bohatstvo. Namiesto toho znížil dlhy ľuďom, ktorí boli zaviazaní jeho pánovi. Samozrejme, nerobil to z nezištnej lásky. Sám jasne povedal, prečo tak koná: „Aby ma prijali do svojich domov, keď stratím šafárstvo.“ Myslel na vlastný prospech. Ale napriek jeho vypočítavosti sa stalo niečo pozoruhodné. Majetok, s ktorým nakladal, poslúžil druhým ľuďom. Ich dlhy sa zmenšili, ich bremeno sa uľahčilo. A prostredníctvom majetku, ktorý sa mu mal čoskoro vymknúť z rúk, vznikli vzťahy, na ktorých mohol v budúcnosti stavať.

Práve tu môžeme lepšie porozumieť Ježišovým slovám: „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby, keď sa pominie, prijali vás do večných stanov.“ Peniaze a majetok majú svoje miesto v našom živote. Potrebujeme ich, aby sme sa uživili, postarali sa o rodinu a mohli dôstojne žiť. Ale ich význam sa tým nevyčerpáva. Môžu poslúžiť aj druhým. Môžu zmierniť niečiu núdzu, uľahčiť niekomu život, pomôcť človeku, ktorý sa ocitol v ťažkostiach. A tak sa niečo dočasné môže premeniť na dobro, ktorého hodnota presahuje samotné peniaze.

Je zaujímavé, že evanjelista Lukáš venuje tejto otázke mimoriadnu pozornosť. Práve u neho nachádzame Ježišove slová: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je kráľovstvo Božie,“ ale aj varovanie: „Beda vám, boháči, lebo vy už máte svoje potešenie.“ A hneď v tej istej kapitole, z ktorej pochádza dnešné podobenstvo, nachádzame príbeh o boháčovi a Lazárovi. Boháč žil v prepychu, zatiaľ čo pri jeho bráne ležal chudobný Lazár. Mal prostriedky, ktorými mu mohol pomôcť, ale neurobil to. Až po smrti pochopil, ako premárnil príležitosť, ktorú mal. Nespravodlivý šafár pochopil, že jeho možnosti sa končia, a ešte včas konal. Boháč pochopil pravdu až vtedy, keď už nemohol nič zmeniť.

A predsa tu zostáva jedna dôležitá otázka. Máme teda pomáhať druhým preto, aby sa nám to raz vyplatilo? Máme si svojimi peniazmi a dobrými skutkami zabezpečovať miesto vo večnosti? Nebola by potom aj naša pomoc iba obchodom? Dnes niekomu pomôžem a raz za to očakávam odmenu. Takéto chápanie by však bolo v rozpore so samotnou podstatou kresťanskej viery.

Touto otázkou sa zaoberal aj Martin Luther vo svojej kázni na tento evanjeliový text. Pripomína, že dobrými skutkami si nemôžeme kúpiť Božiu priazeň ani večný život. Spasenie je darom Božej milosti, ktorý prijímame vierou v Ježiša Krista. Používa pritom jednoduché prirovnanie: dobrý strom prináša dobré ovocie. Strom sa nestáva dobrým tým, že prináša ovocie. Naopak, pretože je dobrý, prináša dobré ovocie. Tak je to aj s kresťanom. Nekonáme dobro preto, aby sme si zaslúžili Božiu lásku. Konáme ho preto, že sme Božiu lásku už prijali.

Luther pripomína aj samotného Krista. Pán Ježiš nekonal dobro preto, aby sa stal Božím Synom. On ním už bol. Konal dobro pre nás, pretože nás miloval. A tak ani my nemáme konať dobro preto, aby sme sa stali Božími deťmi. Božími deťmi sa stávame skrze vieru. Dobré skutky sú potom prirodzeným ovocím tejto viery. Nie sú obchodom s Bohom, ale prejavom lásky k blížnemu.

A práve tým sa má kresťan odlišovať od nespravodlivého šafára. Šafár pomáhal druhým preto, aby tým zabezpečil vlastnú budúcnosť. My však máme svoju budúcnosť v Božích rukách. Nemusíme si ju kupovať ani zabezpečovať na úkor druhých. Preto môžeme konať dobro slobodne. Môžeme pomáhať aj tým, od ktorých nikdy nič nedostaneme naspäť. Môžeme sa deliť bez toho, aby sme očakávali protislužbu. Môžeme si všímať potreby druhých nie preto, že z toho budeme mať úžitok, ale preto, že sú našimi blížnymi.

Luther pritom vyslovuje ešte jednu vážnu myšlienku. Majetok sa nestáva nespravodlivým iba vtedy, keď ho človek získa nepoctivo. Nespravodlivo s ním môže nakladať aj vtedy, keď si ho necháva výlučne pre seba a nevšíma si človeka, ktorému by mohol pomôcť. Človek môže celý život poctivo pracovať, nič neukradnúť, nikomu vedome neublížiť, a predsa zabúdať, že Boh mu svoje dary nezveril iba pre jeho vlastné potreby. Pravdaže, máme zodpovednosť za seba i za svojich najbližších. Nemôžeme pomôcť každému a vyriešiť všetku biedu sveta. Ale tam, kde pomoc poskytnúť môžeme, nemali by sme zostať ľahostajní.

A nemusí ísť iba o veľké peniaze. Veď nie všetci máme rovnaké možnosti. Boh nám zveril aj mnohé ďalšie dary. Máme čas, schopnosti, skúsenosti, vedomosti, možnosť povzbudiť, poradiť, navštíviť osamelého človeka, podať pomocnú ruku. Aj toto všetko patrí k nášmu šafárstvu. Aj o tom rozhodujeme každý deň. A aj tieto príležitosti sa raz skončia.

Milí bratia a milé sestry, Ježiš nám dnes predkladá nezvyčajný príklad. Nepoctivého človeka, ktorý však dokázal pochopiť, že čas jeho šafárstva sa končí, a preto ešte využil svoje možnosti. My si z jeho konania nemáme vziať nepoctivosť ani vypočítavosť. Máme sa od neho naučiť prezieravosti. Máme si uvedomiť, že život a všetko, čo máme, nám bolo zverené iba na určitý čas. A práve preto záleží na tom, ako s týmito darmi naložíme.

Naša budúcnosť je v rukách Ježiša Krista, ktorý nám svojou smrťou a vzkriesením otvoril cestu k večnému životu. Preto sa nemusíme usilovať o to, aby sme si Božiu priazeň zaslúžili. Môžeme sa radovať z milosti, ktorú nám Boh dáva, a z tejto radosti slúžiť druhým. Môžeme používať svoje pozemské dary tak, aby sa stávali požehnaním pre našich blížnych. Lebo raz sa skončí naše šafárstvo a všetko, čo dnes držíme vo svojich rukách, budeme musieť opustiť. Ale láska, ktorú sme prejavili, a dobro, ktoré sme vykonali, neboli zbytočné. Veď práve takýto život je ovocím viery v Krista, ktorý nás prvý miloval.

Amen.

Pane Bože, náš nebeský Otče, ďakujeme Ti za všetko, čo si nám vo svojej dobrote zveril. Za život, čas, schopnosti, za každodenný chlieb i za všetky možnosti konať dobro. Odpusť nám, keď sme s Tvojimi darmi nakladali sebecky, keď sme mysleli iba na vlastné potreby a prehliadali núdzu svojich blížnych. Nauč nás pamätať na to, že sme iba správcami Tvojich darov a že sa raz budeme zodpovedať za svoj život.

Ďakujeme Ti predovšetkým za Tvojho Syna Ježiša Krista, v ktorom si nám daroval odpustenie hriechov a nádej večného života. Daj, aby sme sa nespoliehali na vlastné zásluhy, ale na Jeho milosť. A z tejto viery nech vyrastá úprimná láska k blížnym. Otváraj naše oči pre potreby druhých, dávaj nám ochotné srdce a uč nás pomáhať nezištne, bez očakávania odmeny. Nech náš život prináša dobré ovocie na Tvoju slávu a na požehnanie ľuďom okolo nás.

Pane Bože, náš nebeský Otče, s vďačnosťou prichádzame dnes pred Teba a ďakujeme Ti za nášho brata kurátora, ktorý si pripomína svoje narodeniny. Ďakujeme Ti za dar jeho života, za všetky roky, počas ktorých si ho sprevádzal, chránil a požehnával. Osobitne Ti ďakujeme za jeho vieru, ochotu a obetavú službu v našom cirkevnom zbore, za čas, sily a schopnosti, ktoré venuje spoločnému dielu. Prosíme Ťa, požehnávaj ho aj v ďalších rokoch života. Daruj mu pevné zdravie, pokoj srdca, múdrosť pri rozhodovaní a dostatok síl na plnenie každodenných povinností. Ochraňuj jeho rodinu a najbližších, napĺňaj ich domov láskou, porozumením a radosťou. Posilňuj ho aj v službe nášmu cirkevnému zboru, aby ju mohol naďalej konať s vierou, ochotou a radosťou. A nech ho vo všetkých okolnostiach života sprevádza istota, že Ty si jeho verným Pánom, ktorý ho vedie svojou milosťou a drží vo svojich rukách.

Amen.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *