Posviacka pultíka

Mk 16,15: ¹⁵Potom im povedal: Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu.

Milí bratia a sestry,

dnes chceme poďakovať Pánu Bohu za nový rečnícky pultík, ktorý bude slúžiť v našej zborovej sieni. O chvíľu budeme počúvať evanjelium o človeku, na ktorom sa mali zjaviť Božie skutky. A práve preto je táto chvíľa viac než len poďakovaním za pekne vyhotovený predmet.

Božie skutky sa totiž nedejú samy od seba. Boh ich koná prostredníctvom ľudí, ktorých si povoláva, a prostredníctvom svojho Slova, ktoré dáva zaznievať. Tak bolo od čias prorokov, apoštolov i nášho Pána Ježiša Krista.

Aj tento pultík je iba kusom dreva. Ale keď sa pri ňom otvára Písmo a zaznieva evanjelium, stáva sa miestom, kde Boh koná svoje skutky. Nie preto, že by bola zvláštna moc v dreve alebo v človeku, ktorý pri ňom stojí, ale preto, že Boh sám koná skrze svoje Slovo.

Preto chceme dnes prosiť, aby aj pri tomto pultíku Boh naďalej konal svoje skutky: aby otváral oči slepým, potešoval zarmútených, privádzal blúdiacich späť, posilňoval slabých a predovšetkým privádzal ľudí k viere v Ježiša Krista.

A zároveň chceme poďakovať bratovi Lukáčovi, ktorý tento pultík svojou prácou zhotovil a daroval nášmu cirkevnému zboru. Nech Pán požehná jeho ochotné ruky a jeho službu.

Posviacajúca modlitba s apostrofou

Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti za všetkých, ktorí svojimi darmi slúžia Tvojej cirkvi. Ďakujeme Ti za tento rečnícky pultík a za ruky, ktoré ho zhotovili. Prosíme Ťa, posväť službu, ktorá sa pri ňom bude konať. Daj, aby z neho vždy zaznievalo čisté evanjelium, ktoré privádza ľudí k viere, potešuje zarmútených a buduje Tvoju cirkev. Nech všetko, čo sa pri ňom bude hovoriť, smeruje ku Tebe, ktorý žiješ a kraľuješ s Otcom i Duchom Svätým na veky vekov. Amen.

Ty, trojjediný Bože, posväť tento rečnícky pultík, aby sa z nej úprimne a čistotne zvestovalo Tvoje sväté slovo – zákon Boží a spasiteľné evanjelium Pánovo; aby nieslo milosť, vzbudzovalo vieru a utvrdzovalo v nádeji blahoslavenstva večného. † Amen.

Kázeň

Pane Ježiši Kriste, Ty si svetlo sveta. Prosíme Ťa, otvor aj dnes naše oči, aby sme nevideli len slová Písma, ale Teba samého. Daj, nech nás Tvoje slovo privedie k viere, poslušnosti a radosti z nasledovania. Amen.

Ján 9,1-7: ¹ Idúcky uzrel Ježiš človeka slepého od narodenia. ² Učeníci sa Ho spýtali: Majstre, kto zhrešil: tento, či jeho rodičia, že sa slepý narodil? ³ Ježiš odpovedal: Ani tento nezhrešil, ani jeho rodičia, ale stalo sa to preto, aby skutky Božie boli zjavené na ňom. ⁴ My musíme konať skutky Toho, ktorý ma poslal, kým je deň; prichádza noc, keď nikto nebude môcť pracovať. ⁵ Dokiaľ som na svete, ja som svetlo sveta. ⁶ Keď to povedal, pľuvol na zem, spravil zo sliny blato, priložil mu na to na oči ⁷ a povedal: Choď, umy sa v jazere Siloe – čo v preklade znamená Poslaný. Odišiel teda, umyl sa a vrátil sa vidomý.

Bratia a sestry,

toto je príbeh o hľadaní. Každý niečo hľadá. Učeníci hľadajú vinníka: Kto zhrešil? Farizeji budú potom v pokračovaní perikopy hľadať dôkazy proti Ježišovi. A možno aj my prichádzame k tomuto príbehu s vlastnými otázkami. Je dnes také uzdravenie možné? Ako sa to stalo? Prečo Boh jedného uzdraví a druhého nie?

Ale Ježiš všetky tieto otázky kladie bokom. Odmieta hovoriť o vine. Nehovorí o technike uzdravenia. Nepúšťa sa ani do vysvetľovania utrpenia. Hovorí jediné: „Aby skutky Božie boli zjavené na ňom.“

A čo je ten skutok Boží? Máme tendenciu rýchlo odpovedať: uzdravenie. Ale pozor, nie je to úplná odpoveď. Ak by to tak bolo, potom by sme neporozumeli Pavlovi, ktorý rovnako prosil o uzdravenie, ale nedostalo sa mu ho, ale tam sa Boží skutok prejavil v ponechaní choroby. Pretože skutkom Božím nie je uzdravenie či neuzdravenie. Oboje môže byť dobré i zlé, človek sa môže uzdraviť a zažiť veľa nešťastných chvíľ alebo naopak.

Samotný Ján nám napokon prezradí, čo tým Božím skutkom myslí. Na konci evanjelia píše: „Tieto sú zapísané, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Syn Boží, a aby ste vierou mali život v Jeho mene.“ (Jn 20,31) Príbeh slepého teda vrcholí nie otvorenými očami, ale otvoreným srdcom. Vrcholí vo chvíli, keď uzdravený človek padne pred Ježišom a vyzná Ho ako Pána. To je najväčší Boží skutok – keď človek uverí v Ježiša Krista a nájde v Ňom život.

1. Ak je teda tým najväčším Božím skutkom to, že človek uverí v Ježiša Krista a nájde v Ňom život, potom sa natíska otázka: Čo z toho vyplýva pre nás?

Ježiš hneď pokračuje slovami: „My musíme konať skutky Toho, ktorý ma poslal.“ Ježiš hovorí o skutkoch Toho, ktorý ma poslal. Teda o tom, čo chce konať sám Boh. A čo sme pred chvíľou zistili? Že najväčším Božím skutkom nie je samotné uzdravenie, ale priviesť človeka k viere v Ježiša Krista. Bratia a sestry, to znamená, že je Božou túžbou, aby sa tento skutok konal aj dnes. Chce ho konať v našich rodinách. Chce ho konať medzi našimi deťmi a vnúčatami. Chce ho konať v našom cirkevnom zbore, medzi našimi susedmi, kolegami a priateľmi.

Záleží nám na zdraví našich blízkych. Trápime sa, keď sú chorí. Chceme, aby sa im darilo v škole, v práci, v manželstve. Tešíme sa, keď si môžu oddýchnuť na dovolenke. A je to správne. Ale dnešné evanjelium nám odhaľuje, čo leží na Božom srdci najhlbšie. Aby človek poznal Ježiša Krista a mal život v Jeho mene. A ak toto leží na Božom srdci, nemôže to zostať na okraji ani nášho života, ani našich modlitieb.

2. Po prvom bode by sme mohli povedať: Áno, Boh chce konať svoje skutky. Ale ako? Pozrime sa okolo seba. Svet je čoraz sekulárnejší. Ľudia nemajú záujem. Cirkev starne. Nie je už neskoro?

Ježiš odpovedá úplne inak. Nehovorí: „Počkajte, kým svitne na lepšie čas.“ Hovorí: „Ja som svetlo sveta.“ To znamená, že na lepšie časy nesvitne vtedy, keď sa zmenia okolnosti. Na lepšie časy už svitlo, pretože prišiel Kristus.

Spomeňme si na Mojžiša. Keď ho Boh povolal, našiel množstvo dôvodov, prečo to nepôjde. Neviem hovoriť. Neuveria mi. Nie som ten pravý. A Boh mu na väčšinu námietok ani poriadne neodpovedá. V podstate mu povie jediné: „Ja budem s tebou.“ To stačí. A presne to isté robí Ježiš. Nehovorí: Máte všetky schopnosti. Nehovorí: Budete mať priaznivú spoločnosť. Nehovorí: Všetci vás budú počúvať. Hovorí: „Ja som svetlo sveta.“ A po vzkriesení: „Ja som s vami po všetky dni.“

To znamená, že cirkev nemusí čakať na lepšie časy. Nemusí čakať na svitanie. Svitanie už prišlo. Kristus už prišiel. A tam, kde je Kristus, tam je všetko potrebné na konanie Božích skutkov. Preto sa nemusíme vyhovárať na dobu, na svoje schopnosti ani na okolnosti. Ak patríme Kristovi, máme všetko, čo potrebujeme, aby Boh mohol konať svoje skutky aj cez nás.

3. Po prvé sme videli, že Boh chce konať svoje skutky. Po druhé, že nemusíme čakať na lepšie časy. Kristus je svetlo sveta. A teraz prichádza tretí krok.

Ježiš hovorí: „My musíme konať skutky Toho, ktorý ma poslal.“ To slovo musíme neznie ako tvrdý rozkaz. Nie je to bič nad našimi hlavami. Je to skôr vnútorná nevyhnutnosť. Keď človek spozná, čo Boh chce konať, a uverí, že Kristus je s ním, už nemôže zostať sedieť so založenými rukami. Musí vykročiť. Nie preto, že je prinútený, ale preto, že ho k tomu vedie samotný Kristus.

Potom Ježiš pošle slepého človeka k rybníku Siloe. A evanjelista akoby mimochodom dodá: „Siloe znamená Poslaný.“ Nie je to zbytočná poznámka. Celé Jánovo evanjelium hovorí o Ježišovi ako o Tom, ktorého poslal Otec. Ježiš koná skutky Toho, ktorý Ho poslal. A teraz tento Poslaný posiela slepého človeka. Božie skutky sa začínajú diať vo chvíli, keď poslúchol a vykročil.

Tak je to aj s nami. Aj nás Kristus posiela. Možno nie na druhý koniec sveta. Ale do našej rodiny. K našim deťom a vnúčatám. K susedovi. Ku kolegovi. K človeku, s ktorým sa potrebujeme zmieriť. K človeku, ktorý potrebuje počuť slovo nádeje. Alebo jednoducho k skutku lásky, ktorý už dlho odkladáme.

Božie skutky sa totiž nedejú tým, ktorí len obdivujú Krista. Dejú sa tým, ktorí sa nechajú Kristom poslať. Slepý nezačal vidieť, keď sedel pri ceste. Ani vtedy, keď mal na očiach blato. Začal vidieť na ceste poslušnosti. Odišiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci.

A možno práve to je odkaz celého dnešného evanjelia. Boh chce konať svoje skutky. V Kristovi nám dal všetko potrebné. Teraz zostáva jediné – neostať stáť, ale nechať sa Kristom poslať tam, kam nás volá. A práve na tejto ceste bude aj dnes Boh konať svoje skutky.

Na začiatku sme sa pýtali, čo máme v tomto príbehu hľadať. Uzdravenie zraku? Vinníka choroby? Alebo odpoveď na otázku zachovávania soboty? Potom sme sa pýtali, čo je tým Božím skutkom. Je ním uzdravenie očí? Dnes už poznáme odpoveď. Tým najväčším Božím skutkom nie je otvorenie slepých očí, ale otvorenie srdca pre Ježiša Krista.

Apoštol Pavol sa stal svedkom Kristovej moci práve tým, že uzdravený nebol. Tento slepý človek sa stal svedkom tej istej Kristovej moci tým, že uzdravený bol. Cesty boli rozdielne, cieľ bol ten istý – aby človek našiel Krista.

Preto mohol Ježiš povedať aj také radikálne slová: „Ak ťa tvoje pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď od seba.“ Veď čo je jedno oko v porovnaní s večným životom? Zdravie aj choroba, radosť aj utrpenie, úspech aj sklamanie – to všetko sú cesty, po ktorých nás Boh vedie k svojmu Synovi.

Preto Boh chce konať svoje skutky aj dnes. Preto nemusíme čakať na lepšie časy. Preto nás Kristus posiela. Ale nikdy nezabudnime, kam smeruje celé toto poslanie. Nie k nám. Nie k našim schopnostiam. Nie k našej cirkvi. Ku Kristovi.

A keď sa cez náš život aspoň jeden človek priblíži ku Kristovi, stalo sa to najväčšie, čo sa v jeho živote mohlo stať. Preto sa oplatí konať skutky Toho, ktorý nás poslal. Amen.

Pane, náš Bože, ďakujeme Ti, že si nám vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi zažiaril ako svetlo uprostred tmy. Ďakujeme Ti, že aj dnes si nás oslovil svojím slovom a znovu nám ukázal svojho Syna, ktorý otvára oči slepým a vedie nás k viere.

Prosíme Ťa, nedovoľ, aby sme zostali len poslucháčmi Tvojho slova. Daj, aby sme žili ako deti svetla, skúmali, čo sa Tebe páči, a odvážne nasledovali Krista v každodennom živote. Chráň nás pred duchovnou slepotou, pred pýchou, ktorá si myslí, že všetko vidí, a daj nám pokorné srdce, ktoré sa nechá viesť Tebou.

Pamätáme aj na tých, ktorí prechádzajú tmou utrpenia, choroby, smútku či samoty. Buď im svetlom, nádejou a silou. Posilňuj svoju cirkev na celom svete, aby verne zvestovala evanjelium a svojím životom ukazovala na Krista, nie na seba.

Požehnaj našim rodinám, deťom, mladým i starším, našej cirkvi i celej spoločnosti. Veď nás svojím Svätým Duchom, aby naše svetlo svietilo pred ľuďmi a oni v našich skutkoch neoslavovali nás, ale Teba, nášho nebeského Otca. Skrze Ježiša Krista, nášho Pána. Amen.