Pane Ježiši Kriste, daj, aby sme Tvoje slovo nepočúvali iba každý pre seba, ale aj jeden pre druhého. Uč nás ním žiť spolu a niesť zodpovednosť za tých, ktorých si nám dal. Amen.
Skutky apoštolov 6,1-7: 1V tie dni, keď pribúdalo učeníkov, začali Helenisti reptať proti Hebrejcom, že zanedbávajú ich vdovy pri každodennom obsluhovaní. 2Dvanásti zvolali teda všetkých učeníkov a povedali: Neprichodí nám opustiť slovo Božie a obsluhovať pri stoloch. 3Preto vyhliadnite si, bratia, spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme na túto službu; 4my však budeme usilovní na modlitbách a v službe slova. 5Táto reč sa páčila všetkým, a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Ducha Svätého, ďalej Filipa, Prochora, Nikánora, Timona, Parména a Mikuláša, prozelytu z Antiochie. 6Postavili ich pred apoštolov, pomodlili sa a ruky kládli na nich. 7A slovo Božie rástlo a počet učeníkov v Jeruzaleme sa veľmi rozmnožoval. A aj z kňazov veľmi mnohí uverili.
Cirkev nie je obchod, do ktorého si prídem po kázeň, sviatosť, sobáš či pohreb. Cirkev nie je divadlo, v ktorom sedím ako divák a čakám, čo mi ponúkne. Cirkev je spoločenstvo. Dnešný text nám ukazuje jedno takéto spoločenstvo práve vo chvíli, keď zisťuje, čo to v skutočnosti znamená.
1. Zázrak spoločenstva
Keď sa vrátime o niekoľko kapitol späť, vidíme, ako toto spoločenstvo vznikalo. Najprv tu bola malá skupina Ježišových učeníkov. Po Letniciach sa k nim pridávali ďalší. Boli medzi nimi ľudia rôzneho pôvodu, ľudia, ktorí by sa za iných okolností možno nikdy nestretli. A predsa o nich čítame, že zotrvávali v učení apoštolov, v spoločenstve, v lámaní chleba a na modlitbách. Kristus z týchto rozdielnych ľudí vytváral spoločenstvo. Jeho základom bol Kristus. On spájal týchto ľudí, ktorí boli takí rozdielni. Spoločne počúvali slovo, spolu sa modlili, lámali chlieb, teda mali Večeru Pánovu a žili spoločný život. V tomto spoločenstve si vzájomne pomáhali, podporovali sa, starali sa jeden o druhého.
Už aj z tohto môžeme vidieť, aké je kresťanské spoločenstvo potrebné a dôležité. Spoločenstvo potrebujem predovšetkým preto, že vieru nemám iba pre seba. Kristus ma nepovoláva iba k tomu, aby som v neho veril, ale dáva mi aj bratov a sestry, s ktorými mám svoju vieru žiť.
Potrebujem druhých, pretože sám neunesiem všetko. Sú chvíle, keď potrebujem, aby niekto niesol mňa, povzbudil ma, pomohol mi. A inokedy zasa môžem ja niesť jeho. Bonhoeffer povedal: „Nekonečne ľahšie je trpieť v spoločenstve ako v samote.“
Potrebujem spoločenstvo aj preto, že koriguje moje slepé miesta. Druhý človek môže vidieť niečo, čo ja nevidím. Môže mi položiť nepríjemnú otázku, upozorniť ma na chybu, ukázať mi, že niečo, čo ja považujem za samozrejmé, môže vyzerať celkom inak z jeho strany.
A napokon, spoločenstvo je miestom, kde sa viera stáva poslušnosťou a láska dostáva konkrétnu tvár. O láske k blížnemu môžem hovoriť aj sám. Ale milovať sa učím až pri konkrétnom človeku – keď mu mám odpustiť, pomôcť, niečoho sa pre neho vzdať alebo si jednoducho všimnúť, že ma potrebuje.
A práve tu sa dostávame k problému, o ktorom hovorí dnešný text.
2. Cirkev rastie
Náš text sa začína slovami: „V tých dňoch, keď pribúdalo učeníkov…“ Mohli by sme povedať: Výborne, cirkev rastie, všetko je v poriadku. Ale pozor! Nie každý rast počtu musí byť skutočným dobrým znakom živej a zdravej viery. Ktosi povedal, že sa nemáme za každú cenu snažiť mať plné kostoly prázdnych ľudí. Nejde teda iba o počet, ale aj o to, aká viera v týchto ľuďoch rastie.
A tu nás Lukáš upokojuje. Pretože nehovorí iba o pribúdajúcich členoch. Hovorí o učeníkoch – a o toto v cirkvi ide predovšetkým: o ľudí, ktorí sa učia nasledovať Krista. A dokonca na konci nášho textu čítame, že mnohí z kňazov „uverili“. Pôvodný grécky text je ešte výraznejší. Doslova hovorí, že „boli poslušní viere“. Viera a poslušnosť tu patria k sebe.
3. Zdravé spoločenstvo nie je spoločenstvo bez problémov
A problémy neboli v prvotnej cirkvi ničím novým. Už predtým prišlo prenasledovanie, potom príbeh Ananiáša a Zafiry. A teraz nám Lukáš opäť pokazí jednoduchú rovnicu: cirkev rastie, teda všetko je v poriadku.
Práve rast priniesol nový problém. Čím bolo spoločenstvo väčšie a rôznorodejšie, tým ťažšie bolo zabezpečiť, aby nikto nezostal bokom. A presne to sa stalo helenistickým vdovám. Pri každodennom zaopatrovaní boli zanedbávané.
Lukáš pritom používa pomerne nepríjemné slovo gongysmos, to je: reptanie, šomranie, nespokojnosť. Medzi helenistami teda už vznikala nespokojnosť voči Hebrejom. Veľmi nepríjemná situácia. Samozrejme, neustále kritizovať bez lásky nie je nič dobré. Láska zaväzuje toho, kto hovorí, aby sa usiloval hovoriť pravdivo a láskavo. Ale láska zaväzuje aj toho, kto počúva, aby sa pokúsil počuť pravdu dokonca aj vtedy, keď mu bola povedaná nedokonale.
A v tomto prípade za reptaním bola skutočná krivda. Apoštoli sa neurazili pre spôsob, akým sa nespokojnosť prejavila. Bolo dobre, že sa našli ľudia, ktorí problém pomenovali, a bolo dobre, že ho apoštoli vypočuli. Pretože zdravé spoločenstvo je aj o komunikácii.
4. Zdravé spoločenstvo je zároveň dar aj úloha
Podobne ako nemožno postaviť proti sebe vieru a poslušnosť, nemožno povedať: Jednotu cirkvi vytvára Boh, takže my už nemáme čo robiť. Práve preto, že nám Boh dáva druhých ľudí ako bratov a sestry, sme povolaní toto spoločenstvo budovať, starať sa o jeho zdravie, naprávať krivdy a všímať si toho, kto zostáva bokom.
Apoštoli preto nezostali iba pri vypočutí problému. Zvolali spoločenstvo, rozdelili zodpovednosť a poverili siedmich mužov, aby sa o túto službu starali. A všimnime si: mali to byť ľudia dobrej povesti, plní Ducha a múdrosti. Nešlo teda o rozdelenie na tých, ktorí sa budú venovať duchovným veciam, a tých, ktorí vybavia praktické záležitosti. Aj táto praktická služba vyrastala z viery a bola službou Kristovi.
Organizácia nie je zdrojom života cirkvi. Tým je Kristus. Ale ak jeho slovo naozaj počúvame, potom musí dostať aj konkrétnu podobu. A niekedy tou podobou bude dokonca porada, rozdelenie úloh, nový systém či zmena toho, čo doteraz nefungovalo.
Veď podobne je to aj s pomocou človeku v núdzi. Môžem mu dať euro a pomôcť mu v tej chvíli. Ale môžem jeho situáciu vziať natoľko vážne, že začnem premýšľať, ako mu pomôcť dôkladnejšie. To už môže vyžadovať oveľa viac času, ľudí, premýšľania a organizácie. A práve tá väčšia námaha môže byť prejavom toho, že mi na tom človeku skutočne záleží.
A to sa týka aj nášho života v cirkvi. Prejavom viery nemusí byť iba modlitba, účasť na službách Božích či osobné svedectvo. Môže ním byť aj to, že prijmem v cirkvi nejakú funkciu, zúčastním sa konventu, pracujem v presbyterstve, pomôžem pri konkrétnej práci v cirkevnom zbore alebo jednoducho prevezmem zodpovednosť za niečo, čo treba urobiť. Aj toto môže byť služba Kristovi, ktorú konám z lásky k Nemu a s túžbou obetavo Mu slúžiť. Nie každý musí robiť všetko. Ale každý z nás môže niesť svoj diel zodpovednosti za spoločenstvo, ktoré nám Kristus daroval.
5. A Božie slovo rástlo
A potom príde záver: „A slovo Božie rástlo a počet učeníkov sa v Jeruzaleme veľmi rozmnožoval.“ Prečo práve teraz? Pretože spoločenstvo sa stalo zdravším. Všimlo si ranu. Ľudia pomenovali problém. Apoštoli ich vypočuli. Krivda sa začala naprávať.
A zdravé spoločenstvo nie je cieľom samo osebe. Ale je nesmierne dôležité. Pretože práve v zdravom spoločenstve môže rásť Božie slovo, ľudia môžu rásť vo viere a učiť sa nasledovať Krista. Amen.
Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že nás povolávaš k sebe a dávaš nám aj spoločenstvo bratov a sestier.
Prosíme, uč nás starať sa o toto spoločenstvo, všímať si tých, ktorí zostávajú bokom, počúvať jeden druhého a naprávať to, čo medzi nami nie je dobré. Daj nám ochotu prijať zodpovednosť a svojimi darmi, prácou a službou budovať Tvoju cirkev.
Dnes si pripomíname aj výročie Slovenského národného povstania. Ďakujeme Ti za ľudí, ktorí v ťažkých časoch našli odvahu postaviť sa proti zlu a niesť zodpovednosť za druhých. Prosíme za našu krajinu, za jej slobodu a pokoj. Daj aj nám múdrosť rozpoznávať zlo, odvahu nezostať voči nemu ľahostajní a silu konať dobro tam, kde nás postavíš.
Veď nás, aby sme žili ako Tvoji učeníci, rástli vo viere a boli Ti poslušní v láske a službe blížnym. Amen.