Pane Bože, posilni našu vieru, aby sme aj uprostred neistoty hľadali Tvoju tvár a s dôverou očakávali na Tvoju pomoc. Amen.
Žalm 27: 1Dávidov. Hospodin je mojím svetlom a spásou, koho sa mám báť? Hospodin mi je pevnosťou žitia, koho sa mám ľakať?2Keď sa zlostníci približujú ku mne, aby mi zožierali telo, utláčatelia a nepriatelia moji potknú sa a padnú.3Keby sa rozložil proti mne tábor, moje srdce sa nebojí; a keby sa aj vojna strhla proti mne, aj vtedy dúfam.4Jedno som prosil od Hospodina, to žiadať budem: môcť bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života, vidieť láskavosť Hospodinovu a kochať sa v Jeho chráme.5Lebo ma skryje vo svojom stane v deň pohromy, schová ma v skrýši svojho stánku, vyvýši ma na skalu.6A teraz sa mi hlava povýši nad mojich nepriateľov vôkol mňa; a ja obetovať budem v Jeho stane obete s plesaním, spievať a hrať budem Hospodinovi.7Čuj, Hospodine, môj hlas, keď volám, zmiluj sa nado mnou a vyslyš ma!8Tebe pripomína moje srdce Tvoj príkaz: Hľadajte moju tvár! Tvoju tvár hľadám, Hospodine.9Neskrývaj svoju tvár predo mnou, neodmietaj s hnevom svojho služobníka! Ty si mi býval pomocou, nezavrhni a neopusť ma, ó Bože mojej spásy!10Keby ma aj otec môj a matka moja opustili, Hospodin sa ma ujme.11Vyuč ma, Hospodine, svojej ceste a veď ma rovným chodníkom pre mojich nepriateľov.12Nevydávaj ma pažravosti mojich protivníkov, lebo povstali proti mne falošní svedkovia a násilníctvom sršia.13Predsa však verím, že uzriem dobrotivosť Hospodinovu v krajine živých.14Očakávaj na Hospodina! Pevný buď! Nech je zmužilé tvoje srdce a očakávaj Hospodina!
Milí bratia a sestry!
„Hospodin je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Hospodin je záštitou môjho života, koho sa mám strachovať?“ Týmito odvážnymi slovami sa začína 27. žalm. Keď ich počujeme, mohli by sme si predstaviť človeka, ktorý nepozná strach, ktorý si je vždy istý sám sebou a ktorého nič nedokáže vyviesť z rovnováhy. Lenže keď čítame žalm ďalej, zistíme, že jeho autor prežíva aj veľkú neistotu. Hovorí o nepriateľoch, ktorí ho ohrozujú, prosí Boha, aby ho neopustil, a naliehavo volá o pomoc. Ako teda môže na začiatku tak odvážne vyznať, že sa ničoho nebojí?
Odpoveď nachádzame práve v prvých slovách: „Hospodin je moje svetlo a moja spása.“ Žalmistova odvaha nevychádza z presvedčenia, že je dostatočne silný a dokáže zvládnuť každé nebezpečenstvo. Vychádza z dôvery v Boha. Vie, že jeho život nie je odkázaný iba na vlastné schopnosti. A práve to je dôležité aj pre nás. Každý človek pozná strach. Obávame sa o zdravie, o svojich blízkych, o budúcnosť. Niekedy nás znepokojujú veci, ktoré vôbec nedokážeme ovplyvniť. Viera však neznamená, že takéto obavy nikdy nepociťujeme. Znamená, že sa nimi nemusíme nechať úplne ovládnuť. Aj uprostred neistoty smieme dôverovať Bohu, ktorý nás pozná a ktorému na nás záleží.
V žalme však nachádzame ešte jednu pozoruhodnú myšlienku. Človek, ktorý čelí nebezpečenstvu, vyslovuje svoju najväčšiu túžbu: „Jedno som prosil od Hospodina, o to sa budem usilovať: aby som smel bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života.“ Čakali by sme, že bude predovšetkým prosiť o odstránenie svojich nepriateľov alebo o vyriešenie svojich problémov. On však túži po Božej blízkosti. Nehľadá iba pomoc, ktorú mu Boh môže poskytnúť, ale samotného Boha. Vie, že práve spoločenstvo s ním je základom jeho života.
Aj naše modlitby sa často sústreďujú na konkrétne potreby. Prosíme o zdravie, o pomoc pri rozhodovaní, o vyriešenie starostí. A je správne, že s tým všetkým prichádzame pred Boha. Žalm nás však učí, aby sa náš vzťah s Bohom neobmedzil iba na chvíle, keď niečo potrebujeme. Veď ani vo vzťahoch s blízkymi ľuďmi nejde iba o to, čo nám dokážu poskytnúť. Túžime po ich prítomnosti, po rozhovore, po spoločnom čase. Podobne aj spoločenstvo s Bohom má hodnotu samo osebe. Preto potrebujeme jeho slovo, modlitbu aj spoločné služby Božie. Nie iba preto, aby sme dostali odpoveď na svoje otázky, ale aby sme zostávali v jeho blízkosti a učili sa žiť podľa jeho vôle.
Žalmista neskôr vyznáva: „Tvoju tvár hľadám, Hospodine.“ A vzápätí prosí: „Neskrývaj svoju tvár predo mnou.“ Je zrejmé, že ani jeho dôvera nie je stále rovnako pevná. Sú chvíle, keď prežíva Božiu blízkosť, ale aj chvíle, keď sa cíti opustený. Práve vtedy však neprestáva Boha hľadať. A to je povzbudenie aj pre nás. Náš vzťah s Bohom nestojí na tom, že vždy prežívame rovnakú istotu a pokoj. Aj keď máme otázky, pochybnosti alebo prechádzame ťažkým obdobím, smieme sa k nemu obracať.
V Ježišovi Kristovi máme pritom ešte väčší dôvod na dôveru. On nám zjavil nebeského Otca a otvoril nám cestu do jeho spoločenstva. Sám poznal ľudskú úzkosť a utrpenie. V Getsemanskej záhrade sa modlil k Otcovi uprostred veľkého zápasu. Na kríži podstúpil smrť za naše hriechy a svojím vzkriesením nám otvoril cestu k večnému životu. Preto naša nádej nespočíva iba v tom, že sa nám podarí prekonať súčasné ťažkosti. Spočíva v Kristovi, ktorý nás zmieril s Bohom a zasľúbil, že zostane so svojimi učeníkmi po všetky dni až do konca sveta.
Žalm sa končí povzbudením: „Očakávaj na Hospodina! Buď silný a nech je pevné tvoje srdce! Očakávaj na Hospodina!“ Všimnime si, že na konci žalmu nedostávame správu o tom, že všetci nepriatelia boli porazení a všetky problémy vyriešené. Žalmista však napriek tomu povzbudzuje k dôvere. Očakávať na Hospodina neznamená nečinne sedieť a čakať, kým Boh všetko urobí za nás. Znamená to pokračovať vo svojich povinnostiach, robiť, čo je správne, a pritom sa držať jeho zasľúbení. Nie vždy vieme, ako sa naše starosti skončia, ale nemusíme kvôli tomu strácať odvahu a nádej.
Milí bratia a sestry, keď teda počujeme slová „Hospodin je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť?“, nemyslime si, že ich môže vysloviť iba človek, ktorý nikdy nezapochyboval. Sú to slová viery, ktorá pozná aj strach, ale vie, ku komu sa obrátiť. Aj my môžeme prichádzať k Bohu so svojimi obavami, hľadať jeho tvár a nachádzať posilu v jeho slove. Naša istota totiž nespočíva v tom, aká silná je naša viera, ale v tom, aký verný je Boh, ktorému veríme. Preto sa aj dnes smieme povzbudiť záverečnými slovami žalmu: „Očakávaj na Hospodina! Buď silný a nech je pevné tvoje srdce! Očakávaj na Hospodina!“
Amen.
Pane Ježiši Kriste, naše svetlo a naša spása, ďakujeme Ti za Tvoje slovo a za zasľúbenie, že zostávaš so svojimi učeníkmi po všetky dni. Vyznávame, že nás často premáha strach a starosti a že v ťažkostiach zabúdame na Tvoju vernosť. Odpusť nám našu nedôveru a uč nás hľadať predovšetkým Tvoju blízkosť, nielen pomoc pri riešení našich problémov.
Prosíme Ťa, posilňuj nás vo viere, aby sme sa v neistote držali Tvojich zasľúbení a v každodennom živote konali to, čo je správne. Buď blízko chorým, osamelým, zarmúteným a všetkým, ktorí prežívajú strach o seba alebo svojich blízkych. Daruj im pokoj, potešenie a nádej. Zachovávaj naše rodiny i celé cirkevné spoločenstvo vo vzájomnej láske a dôvere.
Ďakujeme Ti, že si svojou smrťou a vzkriesením otvoril cestu k nebeskému Otcovi. Zachovaj nás vo svojom slove, sprevádzaj nás na našich cestách a keď sa skončí naše pozemské putovanie, prijmi nás do večného domova, ktorý si pripravil svojim verným. Amen.
