Pamätná tabuľa, pred ktorou sa nachádzate, bola osadená pri príležitosti 500. výročia reformácie 31. októbra 2017. Pripomína významný historický moment, ktorý ovplyvnil podobu kresťanskej cirkvi, ako aj vývoj vzdelanosti, kultúry a spoločnosti v Európe.
31. októbra 1517 vystúpil v nemeckom Wittenbergu augustiniánsky mních Martin Luther. V predvečer sviatku Všetkých svätých pribil na dvere zámockého kostola 95 výpovedí, ktorými napadol prax predávania odpustkov za peniaze. Týmto činom sa spustila vlna reformačného hnutia, ktoré sa postupne rozrastalo a šírilo nielen v Nemecku, ale aj za jeho hranice. Slovensko, teda Horné Uhorsko v tých časoch malo silné väzby s Nemeckom. Mestá na Slovensku v 16. storočí boli prevažne nemecké alebo o silnou nemeckou menšinou. Mali živé obchodné styky s Nemeckom. Do našich banských miest stále ešte prichádzali noví osadníci z Nemecka. Reformácia našla ohlas aj v piatich mestách na východnom Slovensku. Viacerí študenti zo Slovenska začali študovať na univerzite vo Wittenbergu, aby mohli priamo počúvať reformátorov. Už roku 1522 tam študoval Martin Cyriak z Levoče, Juraj Baumhaeckel a Matej Thomae z Banskej Bystrice. Postupne prichádzal do Wittenbergu značný počet študentov z celého Uhorska a po návrate domov šírili reformačné myšlienky, ktoré k nám prichádzali aj diplomatickou cestou.
Proti reformácii prišli však aj prísne opatrenia. V roku 1521 pápež dal Luthera do kliatby a ostrihomský arcibiskup Juraj Satmári nariadil vo všetkých väčších kostoloch prečítať bulu proti Lutherovi. Kráľ Ľudovít II. v roku 1523 vydal 54. zákonný článok proti evanjelikom: „Všetci luteráni, ich priaznivci a prívrženci ich sekty ako verejní kacíri a nepriatelia najsvätejšej Panny Márie nech sú na živote potrestaní a všetkých svojich majetkov pozbavení.“ Snem v máji 1525 vyhlásil: „Všetci luteráni nech sú z krajiny odstránení a kdekoľvek by sa našli, nielen duchovenstvom, ale aj svetským stavom nech sú slobodne chytení a upálení.“
Tvrdosť týchto zákonov sa vysvetľuje vtedajšou politickou situáciou. Uhorsko ohrozovali Turci a pomoc proti nim sa očakávala od pápeža aj od nemeckého cisára, katolíka Karola V.
V roku 1526 Turci v bitke pri Moháči porazili uhorské vojsko. Kráľ Ľudovít II. zahynul. V boji padli mnohí šľachtici, vysokí úradníci, taktiež sedem biskupov. Nešťastná bitka mala nedozerné následky pre celé Uhorsko. Luther pokladal moháčsku porážku za Boží trest za prenasledovanie evanjelikov v Uhorsku. K celkovej nepokojnej situácii prispel i fakt, že o uhorský trón sa uchádzal tak Ferdinand I. Habsburský ako aj Vladislav II. Jagelonský. V Uhorsku, teda aj v Liptove boli prítomné rôzne vojská, ktoré pomáhali šíreniu reformačných myšlienok. Zásah proti evanjelikom nebol možný a reformačné myšlienky sa mohli slobodne šíriť.